Košickí mestskí poslanci, hlasujúci akoby na pokyn, neberú ohľad na historické časti, v ktorých vyrástli.
Blíži sa koniec samosprávy našej obce. Naozaj? Na poslednom rokovaní Mestského zastupiteľstva v Košiciach, keď väčšiu časť rokovacieho dňa zabralo argumentovanie ZA a PROTI parkovacej politike v meste, sa potichu, až o 18.30 h večer, dostal na „stôl“ bod Redukcia mestských častí. V ňom sa nechal primátor poveriť na zmenu Zákona o Košiciach v Národnej rade SR. Návrh má za cieľ priniesť určenie skladby počtu právnických častí mesta rozhodnutím jednoduchej hlasujúcej väčšiny. Rada starostov síce môže návrh vetovať, ale trojpätinová väčšina poslancov v ďalšom kole môže rozhodnúť inak. A to všetko sa môže udiať už v roku 2017.
Referendum nahradí malá hŕstka ľudí
Preto mi pripadá prinajmenšom zvláštne, keď o počte mestských častí - po hlasovaní 12. decembra 2016 - bude môcť rozhodnúť 22, resp. 24 poslancov mesta. Ani nie poslancov zo všetkých mestských častí. Tieto disproporcie v budúcnosti budú ešte markantnejšie. V rozhodovacích kompetenciách pred vyše 25 rokmi rozhodovalo 80 poslancov, každá časť mesta mala minimálne jedného zástupcu. Teraz rozhoduje 41, resp. jednoduchá politická väčšina minimálne 21 poslancov mesta o rozpočte mesta Košice na rok 2016 v sume 173 741 982 eur na návrh vedenia.
V začiatkoch demokracie, v deväťdesiatych rokoch, keď sme konečne mali SVOJ rozpočet, sme mohli začať znižovať rozdiely v porovnaní s ostatnými časťami mesta a 40-ročnú stavebnú uzáveru premeniť na rozvoj. Ale dnes, tak ako za komunizmu, mesto pre seba potrebuje veľmi veľa peňazí a hľadá ich. Aj na náš úkor.
„Salámovou“ postupnou mediálnou metódou propagandy o nevhodnosti a zbytočnosti referenda a rôznych pseudoefektivít sa potierajú potreby, pre ktoré takýto model samosprávy v Košiciach v roku 1991 vznikol. Vraj počet 22 mestských častí je veľa, ale to je len číslo. Bratislava ich má menej. Lebo socializmus pohltil menej dedín v jej okolí... A porovnanie s aglomeráciami vo svete neobstojí, oni rozhodujú s inými právomocami, za úplne iných podmienok.
Občania a starostovia dedín v okolí Košíc, traste sa!
Ako k tomu príde minimálne 2000 obyvateľov a viac z každej malej (dedinskej) mestskej časti, keď bude o ich nasledujúcom osude spoločenstva a komunít „municipalít“ rozhodovať malá skupinka cudzích občanov - rozumej poslancov, ktorí ani malé mestské časti nepoznajú (možno Súdky, Záhradku, zoo, smetisko, detský domov a Jánošíka, príp. autokemping Salaš...).
Ako človek, pohybujúci sa v Košiciach, nemám pocit, ale ani odozvu od obyvateľov - náhodných i známych, že nesúhlasia s existenciou svojej mestskej časti. Práve naopak. Hovorím hlavne o malých, lebo obyvateľom veľkých mestských častí je naozaj jedno, kto je starostom. Tá účasť občanov na každých voľbách je čoraz nižšia. Veď si len pozrite posledné výsledky volieb na sídliskách.
Viacerí primátori v rade, pri hľadaní zdrojov rozpočtu, už viackrát navštívili okolité obce, aby im ponúkli možnosť pripojiť katastre k mestu. Metropola potrebuje veľa peňazí. Veľa Košičanov pozná aj vodnú nádrž Bukovecči kaštieľ v Budimíri, a ako bolo uvedené v dôvodovej správe onoho pamätného pondelka (12. 12.): Ak mesto pomenuje svoje potreby, opäť zákonom zmení hranice. Zväčší ich spôsobom, ako to urobilo po roku 1969 desiatim obciam, teraz mestským častiam. Pýtať sa nebude. Veď načo? „Škoda peňazí“ !
Neveríte? Keď uveríte, bude neskoro
Na rokovanie verejných zhromaždení o potrebách obyvateľov sme vedenie mesta volali viackrát. Tam sa konfrontovať názory a lobovať za spájanie mesta nehrnul nikto. Ani poslanci za obvod. K nám, medzi obyvateľov, túto „potrebu“ spájať obec so sídliskom za šesť rokov neprišiel presadzovať NIK. Takto si predstavujeme demokraciu? Tu už ani existenciu obce nik negarantuje...
Čítajte v Obecných novinách č. 5-6/2017.
