Cestovaniu sa venuje čoraz viac ľudí. Klasické destinácie v Európe, Ázii či oboch Amerikách sa už mnohým zunovali a hľadajú nové dobrodružstvá v polárnych oblastiach. Antarktída a Arktída sú cieľom expedičných výprav pre vedcov i bežných turistov.
Polárny svet na severe a juhu sa nenávratne mení a o pár desaťročí už nemusí byť synonymom pre trvalý sneh a ľad. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky to povedal prezident spoločnosti Poseidon Expeditions Nikolaj Saveliev.
- O polárnom svete sa v súčasnosti veľa hovorí v súvislosti s klimatickou zmenou a s tým, že sa Arktída a Antarktída nenávratne menia. Nedávno ste boli na otvorení výstavy slovenského fotografa Filipa Kuliseva venovanej polárnym regiónom. Je dôležité zobrazovať polárny svet v súčasnosti, aby sme videli, o čo v podstate prichádzame?
- Tvorbu Filipa Kuliseva poznám roky. Oceňujem jeho vnímanie svetla, čo napokon vidno z každej jeho fotografie. Musím potvrdiť, že o polárnych oblastiach sa v poslednom čase veľmi často hovorí a píše práve v súvislosti s klimatickou zmenou. Často dochádza v rôznych častiach Zeme k extrémom, ako sú príliš horúce letá alebo extrémne chladné zimy. Globálne však počasie ovplyvňuje poveternostná situácia na oboch póloch planéty. Pokrýva ich síce ľad, no ten sa významným spôsobom zmenšuje.
- Tento jav nikto nespochybňuje, no sú debaty, k čomu roztápanie ľadov na póloch môže viesť. Je to, podľa vás, nebezpečný vývoj?-
Je to výsledok globálneho otepľovania. Nie je to po prvý raz, čo nastalo na našej planéte. Vedci potvrdzujú, že na Zemi sa už tisícročia striedajú teplé a studené obdobia. Nedokážem posúdiť, či súčasné otepľovanie môže byť nebezpečné, no ľudstvo sa musí pripraviť na zmeny, ktoré prinesie.
- Pripúšťate, že môže prísť obdobie, keď budú oba póly bez ľadovej prikrývky?
- Aj laik bežným okom vidí, že ľad sa v blízkosti Severného i Južného pólu zmenšuje. Na našich expedíciách sa zúčastňujú vedci z celého sveta. Viacerí z nich tvrdia, že najneskôr do roku 2040 nemusí byť na Severnom póle žiadny ľad. Už v súčasnosti v letných mesiacoch nie sú mnohé miesta zaľadnené. Dokonca pred dvomi rokmi, keď sme sa plavili ľadoborcom „50 rokov víťazstva“, nebol priamo na Severnom póle žiadny ľad.
- Hovoríte, že cesty do Arktídy a Antarktídy sú v posledných rokoch veľmi populárne. Dajú sa tieto expedičné výpravy považovať za rastúci trh a turistický trend do budúcnosti?
- Môžem to potvrdiť. Čoraz viac ľudí sa zaujíma o polárne oblasti. Návšteva Severného pólu nie je lacná záležitosť, pretože je potrebný prenájom atómových ľadoborcov. Menšie lode využívame na plavby do iných arktických destinácií, ako sú Špicbergy, Island, Grónsko alebo Zem Františka Jozefa. Vidíme, že aj tieto ciele okružných plavieb sú čoraz populárnejšie.
- Čím si to vysvetľujete?
- Milovníkov cestovania pribúda rýchlym tempom. Vidíme letiská plné cestujúcich, stavia sa čoraz viac lodí pre 5 až 6000 turistov, pribúdajú veľké lietadlá s kapacitou okolo 500 ľudí. To vytvára ponuku, na ktorú reaguje aj dopyt, a preto čoraz viac ľudí cestuje po celom svete. Európu, Áziu, Afriku, Severnú či Južnú Ameriku už poznajú a tak, čo ďalej? Ostávajú im polárne oblasti.
- Čo ich na tom láka? Väčšie dobrodružstvo?
- To nepochybne. Je to pre nich niečo nové. Predsa len na ostatné kontinenty sa môžu dostať jednoduchšie a aj častejšie.
- Využívate ruské atómové ľadoborce. Za akých podmienok si ich prenajímate? Kedysi by také niečo zrejme v Rusku nebolo možné...
- V tomto smere súhlasím. S prenájmami sa začalo na počiatku 90-tych rokov minulého storočia po rozpade Sovietskeho zväzu. Rusku chýbali financie a hľadalo rôzne spôsoby, ako ich získať. Arktická časť Ruska sa prakticky nerozvíjala, neboli, na rozdiel od súčasnosti, takmer žiadne možnosti pre biznis. Atómové ľadoborce mesiace nečinne kotvili v prístavoch. Vtedy sme prišli aj my s ponukou na ich prenajatie pre cesty na Severný pól. Pre ruskú vládu to bola výhodná ponuka. V súčasnosti je situácia diametrálne odlišná. Rusko stavia tri nové atómové ľadoborce. Severovýchodná cesta Arktídou ponad Rusko je komerčne čoraz viac využívaná na prepravu tovarov napríklad z Číny. Počas zimných mesiacov je celá flotila ľadoborcov na cestách a my si ich môžeme prenajímať iba v letných mesiacoch, v júli a v auguste. Na rozdiel od minulosti sú tieto expedičné plavby pre ruský štát len prilepšením, a nie hlavným využitím ľadoborcov.
- Keďže musíte spolupracovať s ruskou vládou, nekomplikujú tento biznis ekonomické sankcie, ktoré uplatňujú voči Rusku USA a Európska únia?
- Našťastie, nekomplikujú. Nič nepredávame, ani nekupujeme, len si prenajímame majetok ruského štátu.
- Ako vnímate politický kontext a diskusie o využití bohatstva Arktídy? Zdá sa, že štáty ako Kanada, Rusko, USA či Nórsko nevedia nájsť spoločnú reč...
- Toto nie je téma pre mňa. Držím si odstup od politiky. Pre nás je dôležité komunikovať so všetkými spomínanými krajinami bez akýchkoľvek predsudkov. Často máme na palube zástupcov až 20-30 rôznych štátov a národností.
- Ktoré polárne destinácie sú najpopulárnejšie?
- V súčasnosti je to jednoznačne Antarktída. Budujú sa nové lode, aby tam dostali viac záujemcov a turistov. To je jasný trend. Som však rád, že ide o regulovaný biznis, pretože Antarktída sa riadi medzinárodným zmluvným systémom, zaručujúcim ochranu prírody, slobodu vedeckého výskumu v tejto oblasti a vylúčenie vojenskej aktivity na tomto kontinente. Počet turistov tam síce rastie, no nie donekonečna. Zo severných polárnych oblastí dominujú Špicbergy a Grónsko. Takým čiernym koňom s veľkou perspektívou do budúcnosti je ruská časť Arktídy. Tento región bol desaťročia pre turistov hermeticky uzavretý. Rusko sa však v posledných rokoch viac a viac otvára, a tak čoraz viac lodí smeruje do oblastí medzi Murmanskom a Čukotkou.
- Pre mnohé exportne orientované odvetvia sa stávajú čoraz dôležitejšie ázijské trhy ako čínsky, japonský alebo kórejský. Platí to aj pre turizmus?
- Pred siedmimi rokmi bol pre nás jednoznačne najdôležitejší americký trh. V súčasnosti sa poradie zmenilo a najviac ľudí prichádza na expedície z Číny. Každý tretí účastník polárnych ciest je Číňan. Ich počet významne rastie, a preto očakávam, že už onedlho dokážeme zaplniť jednu loď len turistami z Číny. Nástup čínskych turistov vidno po celom svete. Pred pätnástimi rokmi nebol v Monaku jediný Číňan, dnes ich tam stretnete tisícky.
- Akú má budúcnosť turizmus v polárnych oblastiach? Nezovšednie?
- To si nemyslím. Práve naopak, očakávam, že ich na sever či na juh bude smerovať viac ľudí. Pre biznis to však bude znamenať viac regulácií a nebude to také voľné ako v súčasnosti. Tým chcem povedať, že v budúcnosti firmy čakajú prísnejšie nároky na bezpečnosť, ochranu prírody a podobne, ktoré nebude možné tak jednoducho splniť ako v súčasnosti.
Rozhovor s Nikolajom Savelievom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.
