Najzraniteľnejšia časť dopravnej infraštruktúry, mosty, reálne ohrozuje základné potreby obyvateľov. Najvyšší kontrolný úrad po vyhodnotení svojich kontrolných akcií konštatuje, že počet mostov v najlepšej kondícii na cestách I., II. a III. triedy klesol o polovicu, naopak dva a pol násobne stúpol počet mostov v najhoršom stave, a to až na 1 717 v roku 2020. Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov. Zdroje na hospodárenie s mostami sú dlhodobo nepostačujúce. Zásadným krokom k riešeniu situácie je prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím všetkých zdrojov financovania. NKÚ odporučil parlamentu zaviazať rezort dopravy, aby predložil návrh komplexnej stratégie v tejto oblasti.
Po decentralizácii verejnej správy v roku 2004 zostala štátu v cestnej infraštruktúre len časť kompetencií. Diaľnice a rýchlostné cesty, vrátane mostov na nich, spravuje Národná diaľničná spoločnosť, cesty I. triedy a ich mosty má v správe Slovenská správa ciest, rozpočtová organizácia ministerstva. Národní kontrolóri preverovali Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Slovenskú správu ciest, ako aj všetkých osem samosprávnych krajov vrátane nimi zriadených správcov regionálnych ciest za obdobie rokov 2017-2020. Stav mostov je označený jedným zo siedmich stupňov, pričom od piateho stupňa ovplyvňujú zistené poruchy zaťažiteľnosť mosta a kategorizácia závisí od rozsahu potrebnej opravy, či výmeny poruchových častí.
Kým v roku 2004 bolo na cestách I., II. a III. triedy evidovaných vyše 63 % mostov (4 500) v troch najlepších stupňoch stavebno-technického stavu, v roku 2020 ich bolo cca 33 % (2 417 mostov). Naopak v troch najhorších kategóriách bolo v roku 2020 takmer 24 % z celkového počtu mostov a do kategórie „uspokojivý stav“ sa prepadlo 3 025 mostov (viac ako 50 % v porovnaní s rokom 2014). Dochádza tak k výraznému znehodnocovaniu majetku štátu i samospráv, ktorí z tohto pohľadu nie sú „dobrými hospodármi“.
Národní kontrolóri konštatujú, že príčinou je neúčinný systém ich rekonštrukcií, opráv a údržby. Pozitívnou výnimkou spomedzi kontrolovaných subjektov je Žilinský samosprávny kraj. Ako jediný z krajov má primerane riešenú problematiku mostov, keď v rámci programového rozpočtu zabezpečil financovanie vypracovania projektov na rekonštrukcie mostov v najhorších stupňoch stavebno-technického stavu a ich následnú realizáciu. Hlavným dôvodom pre zhoršujúci sa stav na Slovensku je podľa NKÚ, ktorý má podporu aj v akademickej obci, najmä dlhodobé nedostatočné zabezpečenie zdrojov na hospodárenie s mostami.
Plánovanie opráv mostov sa neprispôsobuje skutočným potrebám
Ministerstvo dopravy vyčleňuje na správu ciest I. triedy vrátane mostov približne 40 mil. eur ročne. Samosprávne kraje vynakladajú na správu a údržbu regionálnych ciest vrátane mostov asi 10 % zo svojich rozpočtov. Priamo na činnosti spojené s mostami bolo použitých menej ako 5 % z uvedeného objemu finančných prostriedkov. Takáto suma nie je dostačujúca a potvrdzuje to aj stavebno-technický stav mostov. „Vysoký vek mostov a rastúca intenzita najmä nákladnej dopravy si vyžadujú finančné prostriedky nielen na ich opravy a údržbu, ale aj postupnú rekonštrukciu a obnovu, keďže odhadovaný vek životnosti mosta je pri jeho správnej údržbe 100 rokov. Správcovia robia len nevyhnutné opravy mostov, ktoré neznesú odklad, preventívne opravy mostov v lepšej kondícii sú výnimočné. Keďže sme do mostov neinvestovali doteraz, náprava bude vyžadovať oveľa viac,“ priblížil predseda NKÚ Karol Mitrík.
Významný problém predstavujú aj neaktuálne, nesprávne a neúplné informácie o mostoch. Plánovanie potrebnej údržby, opráv a rekonštrukcií je preto skreslené. Často sa prispôsobuje objemu aktuálne dostupných finančných prostriedkov a nie skutočnej potrebe, ktorá je niekoľkonásobne vyššia. Len na udržanie aktuálneho stavu mostov je potrebné každoročne obnoviť aspoň o 39 mostov viac, ako to bolo v rokoch 2017 – 2020. Avšak aj pri takomto tempe obnovy sa súčasná situácia s mostami nebude zlepšovať, môže sa len stabilizovať. Počas uvedených rokov sa stav mostov po ich modernizácii, resp. novopostavení zlepšil v priemere pri 33 mostoch ročne. Ak sa zachová súčasný prístup k riešeniu problematiky mostov, bude sa ich stav ďalej zhoršovať a niektoré bude nevyhnutné kvôli havarijnej situácii bezodkladne uzatvoriť. Dôsledkom toho vzniknú dlhé obchádzky a zvýšením intenzity premávky najmä nákladnej dopravy, sa zhorší už beztak zlý stav ciest a mostov aj na obchádzkových trasách. Ohrozené budú základné potreby obyvateľov v týchto oblastiach – od rýchlych zásahov záchranárov, cez dochádzanie do práce, školy či k lekárovi, až po zásobovanie.
Národná autorita pre externú kontrolu konštatuje, že kľúčovú úlohu pri kontrole spoľahlivosti a zisťovaní stavu mostov predstavuje dohliadacia činnosť, predovšetkým hlavné prehliadky. Zhodujú sa na tom aj samotní prehliadkari, odborníci z praxe, ako aj akademickí odborníci z Katedry stavebných konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity. Nastavenie systému starostlivosti o mosty podľa technických noriem hodnotia odborníci ako dobré, upravili by frekvenciu a termíny prehliadok. Starostlivosť o mosty si však vyžaduje dostatok personálu, techniky a financií. V súčasnosti predstavujú hlavný zdroj financovania ciest I., II. a III. triedy prostriedky z rozpočtu jednotlivých zriaďovateľov. Modernizácia a obnova ciest vrátane mostov však boli v prevažnej miere financované cez eurofondové projekty, pri samosprávnych krajoch aj z úverových prostriedkov. „Tieto zdroje by mali slúžiť len ako doplnkové, určené na zlepšovanie stavu cestnej infraštruktúry, nie na jej stagnujúcu obnovu. Bez ohľadu na zdroje financovania nie je možné dlhodobo plánovať rekonštrukcie a modernizácie mostov, ak sú kapitálové výdavky na začiatku roka rozpočtované v nulovej výške,“zdôraznil predseda národných kontrolórov.
Česi zriadili viaczdrojové financovanie
Navýšiť zdroje financovaním veľkoplošných opráv povrchov ciest I. triedy sa od roku 2021 štát pokúša na základe memoranda medzi rezortmi dopravy a financií. Viaczdrojové financovanie na podporu modernizácie celej dopravnej infraštruktúry funguje napríklad v Českej republike prostredníctvom Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry. Ten je financovaný najmä z príspevkov zo štátneho rozpočtu a asi tretinu jeho príjmov tvorí výnos z dane z motorových vozidiel, časť výnosu z dane z uhľovodíkových palív ako aj transfery z eurofondov na financovanie projektov. Mostný program, ktorý v roku 2020 predložilo na rokovanie Vlády SR ministerstvo dopravy, predpokladal viaczdrojové financovanie modernizácie mostov na cestách I. triedy. Program nebol zatiaľ schválený a rokovanie o ňom bolo odložené.
