V priestoroch auly SOŠ elektrotechnickej v Žiline sa vo štvrtok (14. 12. 2023) uskutočnilo prvé stretnutie Mládežníckeho parlamentu Žilinského kraja. Zúčastnilo sa ho takmer 100 žiakov, vrátane koordinátorov školských parlamentov a členov mládežníckych organizácií.
Zriadenie Mládežníckeho parlamentu v Žilinskom kraji bolo schválené Zastupiteľstvom ŽSK na novembrovom zasadnutí. Schváleniu predchádzala Deklarácia o zámere vzniku Mládežníckeho parlamentu v Žilinskom kraji, ktorú podpísalo 46 stredných škôl v Žilinskom kraji.
Úvodného stretnutia k nastaveniu Mládežníckeho parlamentu sa zúčastnili okrem študentov aj zástupcovia organizácií pracujúcich s mládežou (Rada mládeže ŽK, o.z., Sytev, o.z., CVČ Žilina, Aliancia stredoškolákov, o.z.) a poslanec Zastupiteľstva ŽSK, Denis Cáder, ktorý sa podelil o svoj osobný príbeh. „Všetky pripomienky a návrhy žiakov, ktoré odzneli na stretnutí budú zapracované do návrhu štatútu MPŽK, pričom ďalšie stretnutie sa uskutoční vo februári 2024. Na úvodnom stretnutí odzneli aj príklady dobrej praxe a príbehy úspešných mladých ľudí, ktoré sú dôkazom toho, že aktívna práca s mládežou ich zapájanie do verejného života má zmysel,“ informuje Miroslava Abrmanová, riaditeľka odboru školstva a športu ŽSK.
Erika Jurinová, predsedníčka ŽSK: „Zriadenie Mládežníckeho parlamentu Žilinského kraja je spôsobom, ako môžeme lepšie spoznať záujmy mladých ľudí, cielene podporovať ich mimoškolské aktivity a snahou je tiež podporiť prevenciu sociálno-patologických javov v spoločnosti, nakoľko práve skupina mladých ľudí, tínedžerov, patrí taktiež medzi najzraniteľnejších.“
Ešte v roku 2014 vznikol pri ŽSK Krajský stredoškolský parlament, v ktorom mali zastúpenie všetky stredné školy bez ohľadu na zriaďovateľa. Parlament sa stal poradným orgánom predsedu ŽSK v oblasti politiky mládeže. Jeho úlohou bolo podávať návrhy a podnety, týkajúce sa podpory solidarity a porozumenia medzi mladými ľuďmi, komunikácie so žiackymi školskými radami, rozvoja mimoškolských aktivít, podpory neformálneho vzdelávania a ďalších podnetov. „Bohužiaľ, čas pandémie oslabil fungovanie tohto inštitútu, preto župa premýšľala čím dokáže mladých osloviť,“ dodala Jurinová. Vyššie územné celky doteraz nemali kompetenciu zriadiť mládežnícky parlament. K zmene došlo v roku 2021, kedy sa novelou zákona č. 282/2008 Z.z. o podpore práce s mládežou umožňuje samosprávnym krajom zriaďovať mládežnícke parlamenty a to bol stimul pre naštartovanie nových aktivít župy s mladými ľuďmi.
„Participácia v mládežníckom parlamente prispeje k rozvoju aktívneho občianstva už v rannom veku dospelosti života človeka. Participáciou v mládežníckom parlamente dôjde k zážitkovému učeniu mladých ľudí, kedy si reálne vyskúšajú, čo v praxi znamená demokracia, sloboda či samospráva,“ doplnila Abrmanová.
