Infografika: (NKÚ).
Ministerstvo vnútra sa pri správe štátneho majetku nesprávalo ako dobrý hospodár a kľúčové stratégie potrebné pre reformu verejnej správy si nechávalo spracovať v externom prostredí. Národní kontrolóri preverovali obdobie rokov 2017 – 2019.
Na základe zistení okrem iného konštatujú, že viaceré dodatky k zmluvám predražili rezortné informačné systémy až o tretinu. Neštandardná je tiež zmluva na nákup cisternových áut pre dobrovoľných hasičov. Poradenské zmluvy súvisiace s kľúčovou agendou rezortu, organizáciou verejnej správy odčerpali z verejných zdrojov viac ako 13 miliónov eur. Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozornila súčasné vedenie rezortu na riziká spojené so zle nastaveným systémom riadenia viac ako 300 špeciálnych škôl. Kontrolný úrad v tejto súvislosti pozitívne vníma kroky ministra vnútra, ktorými je možné napraviť jednu z chýb reformy ESO tým, že všetky vzdelávacie inštitúcie budú pod gesciou rezortu školstva.
Najvyšší kontrolný úradu preveril na Ministerstve vnútra SR uplatňovanie pravidiel hospodárneho a účelného používania verejných prostriedkov i nakladania so štátnym majetkom. Rezort vnútra patrí vzhľadom na jeho širokú kompetenčnú pôsobnosť medzi ministerstvá spravujúce najväčší objem majetku i financií (cca. tri miliardy eur).
Špeciálne školy patria pod ministerstvo školstva
Celoslovenská reforma verejnej správy ESO spôsobila okrem iného zmätok v riadení a financovaní vyše 300 školských zariadení a špeciálnych škôl, ktoré sa vďaka novým pravidlám dostali pod zriaďovateľskú pôsobnosť ministerstva vnútra. Ročné výdavky týchto subjektov sa dostali na úroveň 1,5 mld. eur, čo tvorí bezmála polovicu zo všetkých výdavkov ministerstva. Riziká a nedostatky reformy v tejto oblasti zvýrazňuje fakt, že okrem financií, odborná, metodická a koncepčná agenda týchto inštitúcií spadá priamo do pôsobnosti rezortu školstva, nie vnútra.
Kompetenčná roztrieštenosť sa prejavovala pri nastavovaní rozpočtových pravidiel, ale i pri riešení havarijných situácií či prepojení škôl s regionálnymi samosprávnymi inštitúciami. „Je správne, že minister vnútra našiel spoločnú reč so šéfom rezortu školstva a dohodli sa na zmene zákona. Všetky vzdelávacie inštitúcie sa tak dostanú pod jednu strechu. Finančne, metodicky i odborne budú pod dohľadom rezortu školstva. Týmto krokom sa konečne darí odstrániť nesystémový prvok zavedení do vzdelávacieho systému reformou ESO,“ približuje Ľubomír Andrassy podpredseda NKÚ.
Reformu verejnej správy má riešiť rezort vnútra
Národná autorita pre kontrolu upozorňuje, že akékoľvek ministerstvo ako ústredný orgán štátu musí prostredníctvom svojich odborných zamestnancov zodpovedať za prípravu i realizáciu strategických politík. V prípade ministerstva vnútra ide bezpochyby o oblasť verejnej správy, kde však väčšinu kľúčových stratégií pripravovali v ostatných rokoch privátne spoločnosti. Rezort od roku 2017 v rámci projektu „Optimalizácia procesov vo verejnej správe“ uzatvoril viacero zmlúv so súkromnými audítorskými firmami (PricewaterhouseCoopers, Deloitte, KPMG, ProVera). Na aktivity, ktoré by malo prioritne riešiť ministerstvo vo vlastnej réžii, išlo v rokoch 2017 – 2019 z národných a EÚ zdrojov takmer 13 mil. eur.
Optimalizačný program reformy mal byť ukončený už v minulom roku, avšak v rozpore s princípmi efektívneho nakladania so štátnymi financiami boli aktivity predĺžené až do konca roku 2022. „Zamestnanci ministerstiev musia byť schopní vypracovať základné strategické dokumenty krajiny, nehovoriac o tak dôležitej oblasti ako je dobré a efektívne fungujúcu štátna či verejná správa. Osem rokov tečú peniaze súkromným spoločnostiam a výsledok stále nepoznáme. Z pohľadu kontrolnej inštitúcie ide o príklad neefektívneho a nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami“, približuje problém Ľ. Andrassy. Podpredseda NKÚ zároveň pripomína, že na nedostatky pri riadení projektu upozornila Slovensko i Európska komisia. Za porušenie pravidiel pri verejnom obstarávaní musel rezort vnútra vykonať finančnú korekciu vo výške 3 mil. eur, čím sme nedokázali využiť európsku pomoc, ale o túto sumu sme zaťažili národný rozpočet.
Nehospodárne nakladanie s majetkom a nákup hasičských vozidiel
Ministerstvo sa pri správe majetku nesprávalo ako dobrý hospodár, pretože dlhodobo chátrajúce budovy sa nesnažilo rýchlo a čo najvýhodnejšie predať či prenajať. Ilustruje to alarmujúci stav administratívnej budovy v Banskej Bystrici na Partizánskej ulici, ktorá bola ešte v roku 2010 bývalým správcom označená za prebytočnú. Dodnes nie je táto budova vysporiadaná a obdobne je na tom objekt v Detve, ktorého obstarávacia cena bola 2,2 mil. eur, pričom znalec určil pred dvoma rokmi jej hodnotu ani nie na tretinu pôvodnej ceny. Príkladom zlej praxe je tiež neriešenie zmeny vlastníctva budovy v Starej Ľubovni, o ktorú mala záujem miestna samospráva. Už v roku 2018 uspela v elektronickej aukcii, avšak dodnes ministerstvo s mestom zmluvu o predaji neuzatvorilo a štátny majetok sa naďalej znehodnocuje.
Národní kontrolóri upozorňujú vedenie ministerstva aj na nedostatky zistené pri nákupe hasičských vozidiel za viac ako 95 mil. eur. V roku 2018 bolo obstaraných prvých 366 vozidiel, o rok neskôr rezort zazmluvnil ďalších 470 áut, ktoré majú slúžiť dobrovoľným hasičským zborom. Množstvo obstarných vozidiel nebolo preukázaných analýzou, reálnou potrebou a záujmom z terénu. Neštandardne boli stanovené aj podmienky financovania ich nákupu. K väčšine hasičských vozidiel totiž vznikne vlastnícke právo až po zaplatení kúpnej ceny, to je 20 mesiacov od dodania áut a aj dôležitá záručná doba začína plynúť už od ich prevzatia, nie od reálneho používania dobrovoľnými hasičmi.
Kontrolná akcia potvrdila riziká nehospodárneho nakladania s verejnými financi pri zmluvách súvisiacich so zriadením a prevádzkou rezortných informačných systémov. Ministerstvo ku každej z vecne preverovaných zmlúv uzatvorilo viacero dodatkov, ktorými sa rozšíril predmet zmluvy, predlžovali sa termíny dodania a v konečnom dôsledku sa zvyšovali vysúťažené ceny. Zmluvné ceny v objeme 2,3 mil. eur sa vďaka dodatkom navýšili na 3,4 mil. eur.
