Jedným z najväčších benefitov zelených striech v mestách je ich chladiaci efekt, pretože zabraňujú prehrievaniu v lete a úniku tepla v zime, čím zmierňujú teplotu budov o niekoľko stupňov Celzia a tak prispievajú k zlepšeniu mikroklímy v meste.
Projekt zelenej strechy na Domove seniorov Archa na bratislavských Kramároch v mestskej časti Nové Mesto predstavuje ďalší zo série úspešne zrealizovaných projektov Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy.
S realizáciou projektu sa začalo začiatkom marca 2017. Projekt bol ukončený koncom apríla 2017. Celkové náklady na zelenú strechu o veľkosti cca 1 400 m2 predstavovali 237 000 eur, pričom z 85 % bol projekt hradený z nórskych fondov a SR a 15 % bola spoluúčasť mesta.
Extrémy počasia vo forme letných horúčav, dlhotrvajúceho sucha či naopak zvýšeného počtu prívalových dažďov sú dôsledkom meniacej sa klímy. Vytvorenie vegetačného krytu na strechách budov je jedným z adaptačných riešení ako zmierniť dopady zmeny klímy v mestách, ktoré sa v dôsledku globálneho otepľovania prehrievajú.
„Špeciálnou kategóriou ľudí ohrozených horúčavami v meste sú dôchodcovia. Preto sme sa rozhodli priniesť obyvateľom Domu seniorov Archa zlepšenie životných podmienok v podobe zelenej strechy na budove. Verím, že pozitívne účinky tohto projektu pocítia už toto leto,“ uviedol primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.
V prípade zelenej strechy na DS Archa, ktoré je zariadením hlavného mesta, ide o extenzívny typ vegetačnej strechy, ktorá bude plniť hlavne ekologickú a zdravotnú funkciu na tejto budove. Pozostáva z 5 členitých extenzívnych striech, na ktorých boli použité rôzne druhy strešných substrátov a typov vegetácie (skalničky a suchomilné trávy). Výhodou tohto typu vegetačného porastu je, že sa rozrastá do plochy a rýchlo sa prispôsobuje poveternostnej situácii a tiež je nenáročný na údržbu. Extenzívna vegetačná strecha si vyžaduje z hľadiska statiky únosnosť strešných konštrukcií 60 – 300 kg/m2.
Jedným z najväčších benefitov zelených striech v mestách je ich chladiaci efekt, pretože zabraňujú prehrievaniu v lete a úniku tepla v zime, čím zmierňujú teplotu budov o niekoľko stupňov Celzia a tak prispievajú k zlepšeniu mikroklímy v meste. Chladiaci efekt vegetačných striech je daný hlavne odparovaním vody z vegetačnej vrstvy, tieniacim efektom vegetácie, schopnosťou odrážať slnečné žiarenie, spotrebou energie na proces fotosyntézy a akumuláciou zadržovanej vody. Na základe viacerých výskumov zadrží vegetačná strecha až 60 – 80 % spadnutých zrážok v závislosti od hrúbky a kvality substrátu, vysadených rastlín či ročného obdobia.
Okrem toho zelené strechy zlepšujú kvalitu vzduchu, zachytávajú prach a škodliviny, tlmia hluk, zadržiavajú zrážkovú vodu. Na rozdiel od plošných striech nezatekajú práve kvôli systému zadržiavania zrážok. Zároveň šetria ekonomické náklady na prevádzku budovy, to znamená znižujú náklady na vykurovanie a klimatizáciu a navyše poskytujú ochranu strešného plášťa voči UV žiareniu či mechanickému poškodeniu.
V neposlednom rade treba tiež vyzdvihnúť aj estetický efekt nielen pre obyvateľov a užívateľov zariadení so zelenými strechami, ale takisto aj pre obyvateľov okolitých bytových domov, ktorí majú na zelené strechy priamy výhľad.
Podľa hlavnej architektky Bratislavy Ingrid Konrad sa zelené strechy aspoň z časti snažia nahradiť zeleň, ktorej ubúda v dôsledku výstavby a predstavujú istú formu revitalizácie zastavaných plôch. Mestá prichádzajú každý rok o množstvo zelených plôch, o ktoré ich oberá zhusťujúca sa výstavba. Vytváraním zelených striech na budovách chce ísť mesto príkladom aj developerom, aby vo svojich projektoch prihliadali na význam tohto prírodného prvku na budovách. Vo svete sú vegetačné strechy na bytových domoch obľúbeným a vyhľadávaným spôsobom zastrešenia s dlhoročnou tradíciou.
Parčík Svoradova, ktorý bol sprístupnený verejnosti v piatok 9. júna, je spolu s projektom zelenej strechy na DS Archa ďalším zo série úspešne zrealizovaných projektov v rámci projektu Bratislava sa pripravujem na zmenu klímy – Bratislava, zelenaj sa, finančne odmenenom z grantu Finančného mechanizmu EHP a Nórska a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v celkovej sume 3 337 640 eur s cieľom zvýšenia pripravenosti hlavného mesta SR Bratislavy na negatívne dopady zmeny klímy v urbanizovanom prostredí.
Celkovo sa podarilo zrealizovať 10 projektov. Okrem vytvorenia parčíka Svoradova a zelenej strechy na Domove seniorov Archa na Kramároch sa vytvorili nové plochy zelene v rámci projektov Gaštanica na Kolibe a Športparku JAMA v Novom Meste, ako aj pri frekventovaných dopravných komunikáciách (výsadba stromoradia na Dolnozemskej ulici v Petržalke a na Rožňavskej ceste) či na bratislavských námestiach (na Hlavnom a Františkánskom námestí). Uskutočnila sa obnova zelene na Námestí hraničiarov v Petržalke, obnova aleje na Námestí slobody a taktiež došlo k rekonštrukcii rybníkov na Železnej studienke.
