Združenie miest a obcí Slovenska je presvedčené, že miestna územná samospráva musí byť partnerom štátu. Odmietame tvrdenie, že mestá a obce majú veľa peňazí a preto majú z čoho platiť stále nové a ďalšie opatrenia prijaté parlamentom.
Štát nám nemôže diktovať platenie jeho opatrení
V čase celosvetovej krízy mestá a obce preukázali svoj záujem stabilizovať verejné zdroje. V tomto období si samosprávy utiahli opasky a akceptovali dohodnuté obmedzenia. Ukázalo sa to ako správne a zodpovedné. „Je po kríze, ekonomike sa darí. Nie je možné, aby sme akceptovali tvrdenia, že ak sa aj samosprávam, bude štát rozhodovať za nich o tom, kde majú dať svoje finančné prostriedky. To už nie je o princípoch samosprávy. Toto tvrdenie podčiarkujú dopady viacerých opatrení, ktoré keď porovnáme s navýšením príjmov miest a obcí z podielových daní, zistíme, že nám v podstate neostanú peniaze na plnenie našich originálnych kompetencií, úloh a povinností,“ zdôrazňuje Michal Sýkora, predseda Združenia miest a obcí Slovenska. Jeho vyjadrenie dopĺňa výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány: „Nie je tomu tak dávno, keď sme odmietali rovnicu, podľa ktorej, keď štát ušetrí euro, samospráva by mala ušetriť dve. Nežiadame, aby to platilo naopak. Za rovnako neprípustné považujeme, aby nám štát v lepších časoch bral peniaze na financovanie svojich opatrení.“
Združenie miest a obcí Slovenska koncom júna minulého roka podpísalo vyhlásenie k dohode o kolektívnych zmluvách na roky 2019 a 2020, čím sme sa prihlásili k razantnému zvyšovaniu platov vo verejnej správe. Keď však porovnávame nárast príjmov z podielových daní s finančnými dopadmi ďalších opatrení, je zrejmé, že ani viac peňazí nám nebude stačiť. Môže tak prísť k paralyzovaniu základných úloh a povinností miest a obcí a to iba kvôli tomu, že sa mediálne podsúva dojem, že miestna územná samospráva má veľa peňazí, tak nech platí. Aj preto ZMOS ako sociálny partner v Hospodárskej a sociálnej rade nepodporil návrh rozpočtu verenej správy na roky 2019 – 2021.
Reálne financie v samosprávach
Podiel na dani z príjmu v roku 2018 bol navýšený o viac ako 11% oproti roku 2017. Zásahy do daňových zákonov, ktorými sa zvyšovali odpočítateľné položky, zavádzali nové oslobodenia, zmierňovali podmienky pre vyplácanie 13. a 14. platu sa ukrojili z možného príjmu. Rozpočet na rok 2019 počíta s výnosom na úrovni 2, 17 mld. eur, vyšší výnos musíme spárovať s konkrétnymi opatreniami schválenými Národnou radou Slovenskej republiky. Výsledkom je zásah do ekonomickej stability miestnej územnej samosprávy a obmedzovania peňazí na plnenie našich základných funkcií.
Daň z príjmov bola „rozdaná“ vlani
V tomto roku by mestá a obce mali očakávať viac peňazí z výnosu dane z príjmu fyzických osôb o cca 178 mil. eur, ale už v roku 2018 boli prijatí viaceré opatrenia, ktoré tieto peniaze automaticky premenia na financovanie vládnych opatrení. Zvýšenie platových taríf zamestnancov o 10 % so súčasným zvýšením prvej platovej triedy na úroveň minimálnej mzdy 150 mil. euro, zvýšila sa minimálna mzda na 520 euro, čo naše rozpočty tiež zaťaží sumou 8 mil. euro. Dopady „chodníkovej novely“ v cestnom zákone bilancujeme priebežne. Zatiaľ môžeme len odhadovať, že to bude suma sa môže pohybovať okolo 30 mil. euro. Zvýšením poplatkov za skládkovanie odpadov prídu obce o 8 mil. euro, zavedením rekreačné poukážok pre odhadovaných 60 % svojich zamestnancov o 24 mil. euro. Obedy zadarmo môžu stáť samosprávu až 25 mil. euro. Ostatné zákonné opatrenia, akými sú napr. povinné príspevky neštátnym poskytovateľom sociálnych služieb, čipovanie psov v zákone o veterinárnej starostlivosti, dopady prijatého zákona o vodách, zavedenie novej dane z poistenia, doplnkového dôchodkové sporenie v treťom pilieri, zákon ochrane osobných údajov predstavujú dohromady až 15 mil. euro. „Ani navýšené príjmy samospráv nebudú stačiť na financovanie vládnych opatrení. Sme a naďalej budeme vystavení tlaku obmedzovať vlastné výdavky tam, kde cítime potrebu financovať to, čo potrebujú mestá a obce. Podľa našich odhadov nám bude chýbať približne 80 mil. eur. Napriek tomu sme atakovaní návrhmi ďalších opatrení, ktoré zoberú samosprávam ich vlastné financie. Teda peniaze, ktoré budú samosprávy potrebovať na plnenie terajších zákonných úloh, na vlastné verejné politiky, na rozšírenie verejných služieb, na všestranný rozvoj územia a potreby obyvateľov,“ pripomína Michal Sýkora.
