ZMOS vidí v novele cestného zákona nedostatky

Riešte aj samosprávu, nielen štát

Prvá zásadná pripomienka Združenia miest a obcí Slovenska sa týka návrhu podľa ktorého „Ak štát ako vlastník pozemnej komunikácie nemá k 31. decembru 2020 k pozemku pod pozemnou komunikáciou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod pozemnou komunikáciou užívanému vlastníkom pozemnej komunikácie v prospech správcu pozemnej komunikácie právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod pozemnou komunikáciou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby pozemnej komunikácie, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,“ zároveň podľa pripraveného návrhu: „Vlastník pozemku pod pozemnou komunikáciou vo vlastníctve štátu je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.“

Podľa ZMOS zmena navrhovaná rezortom dopravy rieši iba štátne komunikácie, resp. cestné úseky vo vlastníctve štátu, pričom pozemky pod cestami 2. a 3. triedy a miestnymi komunikáciami spadajúce pod miestnu územnú samosprávu a Vyššie územné celky nie sú v centre záujmu štátu, a preto ZMOS žiada rovnocennú právnu úpravu aj vo vzťahu k samospráve a tiež VÚC.

Pozemkové úpravy rozšírte aj na intravilán

V zmysle návrhu „je vlastník pozemku pod pozemnou komunikáciou vo vlastníctve štátu povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území“; pozemkové úpravy sa týkajú len pozemkov v extraviláne obcí a miest, a teda nie aj v intraviláne obcí a miest.

Združenie miesta obcí Slovenska žiada, aby sa pozemkové úpravy vzťahovali aj na intravilány obcí a miest, a zároveň aby aj v tomto prípade platilo a bolo jednoznačne zadefinované, že uvedené vecné bremeno bude trvať až dovtedy, pokiaľ nedôjde k vysporiadaniu pozemkov v prospech vlastníka cesty.

Zrušte celoplošnú zimnú údržbu

V uplynulom volebnom období v rámci návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke došlo k nepriamej novelizácii zákona o pozemných komunikáciách, kedy sa novelizačným bodom vypustila povinnosť vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností, odstraňovať závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.

Uvedená povinnosť sa navrhovaným novelizačným bodom preniesla na správcov miestnych komunikácií, teda na samosprávy. Zároveň sa preniesla na správcov miestnych komunikácií, teda na samosprávy, zodpovednosť za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov, okrem prípadu, ak samosprávy preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. V nadväznosti na to sa samosprávam zároveň odňala možnosť upravovania rozsahu povinností týkajúcich sa odstraňovania závad v schodnosti chodníkov spôsobených znečistením, poľadovicou, alebo snehom s prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami.

Združenie miest a obcí Slovenska žiadalo vtedy o vypustenie príslušných novelizačných bodov. Navrhovaná zmena zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách formou nepriamej novely preukázala negatívny dopad za sledované obdobie, vopred avizovaný združením na výdavkovú stranu rozpočtov samospráv, pričom predkladateľ návrhu zákona vplyvy na rozpočty samospráv toho času ani neuviedol. Pritom v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov štátnej správy a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov, alebo na úhradu úbytku príjmov. Uvedenú povinnosť si predkladateľ nesplnil. Z uvedeného dôvodu ZMOS predmetnú zmenu neakceptoval.

Predkladateľ návrhu zákona podľa nášho názoru nevzal v úvahu závažnú skutočnosť, kedy samosprávy nie sú finančne, technicky a ani personálne vybavené na zabezpečenie údržby ďalšieho enormného počtu kilometrov komunikácií - konkrétne chodníkov. ZMOS upozorňoval, že v praxi nebude realizovateľné zo strany správcov miestnych komunikácií, t. j. zo strany samospráv zabezpečiť v reálnom čase zabezpečovanie schodnosti chodníkov, čo vážne ohrozí bezpečnosť pohybu chodcov.

V minulosti platné znenie zákona túto skutočnosť v plnej miere reflektovalo a v praxi zabezpečovalo efektívny spôsob zachovania schodnosti chodníkov v prípade znečistenia, poľadovice či snehu. Zároveň zákon pred nepriamou novelizáciou umožňoval samosprávam upravovať rozsah povinností týkajúcich sa odstraňovania závad v schodnosti chodníkov spôsobených znečistením, poľadovicou alebo snehom s prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami.

ZMOS nepovažuje za korektné, aby tak významná zmena s výrazným negatívnym dopadom na rozpočty samospráv zotrvala v aktuálnom paragrafovom znení (navyše v rámci nepriamej novelizácie zákona).

K uvedenej problematike preto opakovane navrhujeme zohľadnenie všetkých súvislostí, a to najmä finančného dopadu na samosprávy a reálnych možností zabezpečenia údržby chodníkov a bezpečnosti pohybu chodcov v praxi a aj vo vzťahu k Programovému vyhláseniu vlády SR na roky 2020 – 2024, kedy Vláda SR deklarovala, že zásadným spôsobom posilní princíp právnej istoty, a to prípravou vládnych návrhov a nastavením pravidiel legislatívneho procesu tak, aby stabilita a predvídateľnosť boli imanentnými pre výsledky legislatívneho procesu zabezpečením dodržiavania zákazu nepriamych novelizácií právnych predpisov.

Zvýšte sankcie za priestupky

Vo vzťahu k priestupkom na úseku pozemných komunikácií žiada ZMOS posunúť výšku sankcie pre fyzické osoby minimálne dvojnásobne, nakoľko aktuálne platné znenie s maximálnou výškou 330 eur za spáchanie priestupku nemá na páchateľa priestupku ani preventívny, ani výchovný účinok. Zároveň, ako aplikačná prax v mnohých prípadoch preukázala, sankcia vo výške 330 eur nepokrýva ani náklady na všetky úkony priestupkového konania (postúpenie exekúcie, náklady na odstránenie prekážky, atď.). Ďalej ako príklad uvádzame, že pri zničení či odcudzení dopravnej značky s významom „Stoj, daj prednosť v jazde !“, ktorá je štandardne umiestňovaná predovšetkým v neprehľadných či nebezpečných križovatkách, je s ohľadom na jej obstarávaciu cenu v súčasnosti priestupkom proti majetku a výška pokuty pri dokázaní viny páchateľovi priestupku je do 331 eur. Absencia tohto dopravného značenia alebo jeho poškodenie však môže spôsobiť smrteľné dopravné nehody, a teda maximálna výška za úmyselné spôsobenie škody na cudzom majetku alebo jeho odcudzenie, nie je ani zďaleka zodpovedajúca možným následkom takéhoto konania.

Okrem uvedených pripomienok ZMOS zároveň žiada v návrhu zákona pridať definíciu mostov a stavieb ako všeobecne prospešných objektov z dôvodu vyvlastňovania vo verejnom záujme.