Ilustračná snímka.
Neraz sa v mestách a obciach pohoršujeme nad tým, prečo hádžu ľudia odpadky mimo koša, prečo hodia cigaretové ohorky len tak na zem, alebo prečo si napríklad ľudia nezjednodušia platenie miestnych daní a iných poplatkov prostredníctvom online platby.
Zmeniť správanie ľudí nie je ľahké, povie si väčšina. Ale dá sa to. Slúžia na to aj behaviorálne techniky, ktoré sa čoraz viac dostávajú do popredia aj na Slovensku.
Nehádžte to na zem! Hoďte to do koša! Zaplaťte poplatok do konca mesiaca! S týmito alebo podobnými príkazmi a zákazmi sa už stretol hádam každý. Dnes to už ale v niektorých mestách a obciach nie je iba o nich. Čoraz viac rastie záujem o behaviorálne techniky, teda o niečo, čo ľudí postrčí, nakopne či nasmeruje k istým veciam bez toho, aby im to niekto prikázal. O tom, ako sa to dá a kde to najlepšie funguje sa hovorilo počas decembrového podujatia Seesame Talk: Nudge your business – Ako po voľbách zlepšiť kvalitu života v mestách a obciach.
Behaviorálne techniky a ich využitie
Ide o inovatívny prístup v rámci komunikácie, ktorého cieľom je pomôcť motivovať ľudí k pozitívnej zmene správania sa a lepším rozhodnutiam. Behaviorálne techniky vychádzajú z poznatkov o tom, ako sa ľudia rozhodujú. Mestá a obce ich môžu používať napríklad pri zlepšovaní kvality poskytovaných služieb, pri zjednodušení administratívy alebo aj pri riešení environmentálnych otázok. Pri spomínaných projektoch sa často využíva najmä "nudging", čiže poštuchnutie. Je to opatrenie, ktoré človeku necháva slobodu na rozhodnutie, ale zároveň ho jemne postrčí žiaducim smerom. Pár príkladov o tom, ako tieto techniky už niektoré samosprávy využili, ponúkame nižšie.
Problém s voľne pohodeným odpadom
Na littering, teda voľne pohodený odpad, začala OZV ENVI - PAK upozorňovať už v roku 2019, kedy najväčšia organizácia zodpovednosti výrobcov spustila projekt Vezmi si ma. Neustále čistenie prírody ale nie je udržateľným riešením, tým je najmä prevencia. Na bratislavskom Štrkovci a v Ivanke pri Dunaji sa preto s pomocou behaviorálnych techník pustili do problémov s voľne pohodeným odpadom. OZV ENVI - PAK sa tu spojila s odborníkmi z Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied (FSEV) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a inštitútom Behavioural Insights Team z Londýna. Najprv samotné lokality pozorovali, a potom pripravili riešenia šité na mieru, ktoré počas 11 týždňov dopĺňali.
Cigaretové ohorky a potravinový odpad
Na bratislavskom Štrkovci bol problém s cigaretovými ohorkami. “Na Štrkovci sa zaviedli dva typy inštalácií. Na jednom mieste upozorňovali fajčiarov na blízkosť koša nálepky na zemi a v ďalšej fáze sa k nim pridal hlasovací kôš na odhadzovanie ohorkov,” vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka oddelenia komunikácie OZV ENVI - PAK. Lokalita v Ivanke pri Dunaji bola relatívne málo znečistená. Výraznejší problém tvorili odpady z jedla a potravinových obalov, ktoré si návštevníci prinášali z okolitých prevádzok. “V prvej fáze inštalácií sme upriamili pozornosť ľudí na bezprostrednú blízkosť košov formou nálepiek pri lavičkách a tiež ceduľkami pri vstupe do areálu,” vysvetlila Kretter s tým, že sa zveľadil aj priestor okolo fontány, aby sa zabránilo odhadzovaniu odpadkov a v ďalšom kroku sa do projektu už zapojili aj niektoré okolité prevádzky. “V Ivanke pri Dunaji sa podarilo znížiť množstvo odpadu o 28 %, v lokalite Štrkovec lodenica o 61 % a v časti Štrkovec juhozápad až o 74 %, čo teda potvrdzuje fakt, že behaviorálne techniky majú zmysel a môžu v niektorých prípadoch výrazne pomôcť k čistejšiemu prostrediu,” povedala Kretter. Na záver ešte pripravili aj manuál pre ďalšie mestá a obce. “Manuál má byť inšpiráciou a návodom, čo všetko musia mestá a obce urobiť, ak sa chcú pustiť do podobného projektu,” dodala Kretter.
Čisté prostredie, dane, trhy aj školstvo
V Prievidzi sa samospráva rozhodla pustiť do viacerých projektov s pomocou behaviorálnych techník. “Všetky projekty sme realizovali s tímom výskumníkov z Civita Center, ktorí získali grant z Európskeho sociálneho fondu,” uviedla Diana Šurkalová Dušeková, vedúca kancelárie primátorky v Prievidzi s tým, že obsiahli tieto oblasti – dane, príležitostné trhy, čistota prostredia aj školstvo. Mestský úrad podľa jej slov v určitých obdobiach zápasí s nadmerným množstvom občanov, ktorí riešia rôzne životné situácie na úrade osobne. Vzorke obyvateľov tak doručili leták, ktorého hlavným cieľom bola výzva na šetrenie ich času tým, že zaplatia online a do daňových výmerov priradili QR kódy aj informácie, kedy je možné platiť daň v pokladni, aby sa znížila miera zaťaženia pokladní úradu. “Počet online platieb sa naozaj v roku 2019 zvýšil a podľa nameraných ukazovateľov výskumníkov získali úradníci až 24 hodín navyše, ktoré by im zabrali fyzické platby daní,” vysvetlila Šurkalová Dušeková a dodala, že projekty v Prievidzi boli realizované pred pandémiou koronavírusu. Obmedzenia spojené s pandémiou, samozrejme, prirodzene zvýšili počet online platieb. Ako ďalej doplnila, ďalším projektom napríklad v meste vzrástol aj počet elektronických prihlášok na príležitostné trhy organizované mestom.
Menej stresu pre žiakov
Ďalším z projektov v Prievidzi, kde využili techniky ovplyvňujúce správanie sa ľudí, bolo školstvo. Tri prievidzské školy a jedna škola z Michaloviec sa ešte pred pandémiou zapojili do projektu, v ktorom rodičia dostávali SMS upozornenia na blížiaci sa test z konkrétnych predmetov s informáciou, že podrobnosti im budú zaslané prostredníctvom emailu. “Napriek tomu, že nebol zaznamenaný výrazný efekt zlepšenia známok, v niektorých triedach sme mohli pozorovať, že žiaci v experimentálnej skupine sa cítili signifikantne pripravenejší oproti svojim spolužiakom v kontrolnej skupine. Môžeme tak povedať, že i keď sa známky žiakov nezlepšili, cítili pravdepodobne menej stresu pri teste vďaka príprave s rodičmi,” povedala Šurkalová Dušeková.
Hlasovacie koše fungujú aj v súčasnosti
Jednou z obľúbených behaviorálnych techník v oblasti voľne pohodeného odpadu sú napríklad gamifikačné koše pri ohorkoch z cigariet – ľudia v nich hlasujú, čo majú radšej. Základom je zaujímavá otázka, aby donútila fajčiarov ohorok zahodiť do jednej z nádob s odpoveďou. Túto techniku využívajú aj v Prievidzi. Začalo to otázkou: Ktorý basketbalový tím je lepší? “Fajčiari následne mohli zvoliť, či hodia ohorok do nádoby označenej ako Prievidza alebo Handlová. Tento kôš sme umiestnili pred obchodný dom Prior. Po nainštalovaní hlasovacieho koša na problematické miesto pred obchodným domom sa nám podarilo znížiť počet cigaretových ohorkov odhodených na zem až o približne 80 %,” vysvetlila Šurkalová Dušeková a dodala, že v tomto projekte pokračujú doteraz a pravidelne vymieňajú aj anketové otázky.
Neexistuje jednotný návod
Behaviorálne techniky sú vlastne postupy zamerané na zmenu vybraného správania sa, ktoré vychádzajú z poznatkov, ako sa ľudia rozhodujú. Namiesto príkazov a zákazov sa využíva postrčenie, zvažovanie a sebaovládanie. Ako sa viacerí diskutujúci zhodli, dôležité je poznať prostredie a aj to, čo by mohlo ľudí motivovať k zmene správania sa. “Aj keď mestá a obce zápasia na prvý pohľad s rovnakým typom problému, treba vziať do úvahy aj ďalšie faktory,” vysvetlila Emília Sičáková-Beblavá, riaditeľka Ústavu verejnej politiky FSEV UK s tým, že napríklad pri probléme s voľne pohodeným odpadom je dobré poznať lokalitu, kde sa znečistenie nachádza, v akých časoch dochádza k znečisteniu a kto ho spôsobuje a podľa toho pripraviť riešenia.
