Ilustračná snímka.
Stále končí v prírode veľké množstvo odpadkov, ktoré namiesto do koša vyhodia ľudia len tak na zem. Najčastejšie tam podľa analýzy litteringu (voľne pohodeného odpadu), ktorú pravidelne robí OZV ENVI - PAK naprieč Slovenskom, končia cigaretové ohorky a rôzne druhy plastov.
Dnes sa už zálohované PET fľaše a nápojové plechovky, ktorých bolo v predošlých rokoch hojne, prepadli na spodné priečky.
OZV ENVI - PAK už od roku 2021 dvakrát ročne zbiera a vyhodnocuje, koľko a aký odpad ľudia najčastejšie odhodia na zem. V poradí piatu analýzu voľne pohodeného odpadu v 37 lokalitách uskutočnil v máji a júni tohto roka. Po vyzbieraní bol odpad rozdelený do 12 skupín a následne vytriedený do príslušných vriec a kontajnerov. Organizácia zodpovednosti výrobcov sa problému s litteringom venuje už dlhodobo a prináša aj rôzne riešenia, ako si s ním poradiť. „Littering alebo zber voľne pohodeného odpadu patrí už niekoľko rokov do portfólia našich aktivít nad rámec zákonných povinností. Začali sme sa mu venovať prostredníctvom iniciatívy Vezmi si ma už v roku 2019 a na novú úroveň sme túto aktivitu posunuli cez behaviorálny projekt v roku 2021. Potrebu venovať sa litteringu komunikujeme v mestách a obciach, s ktorými spolupracujeme, ale tiež podnikáme kroky, aby sa tento problém riešil koncepčne na úrovni štátu,“ vysvetlila generálna riaditeľka OZV ENVI - PAK, Hana Nováková.
Cigaretové ohorky s výrazným náskokom
Ako priblížila situáciu Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, výsledky minuloročnej jesennej analýzy ukázali nový trend v zložení odhodeného odpadu. „Zavedením zálohovania od roku 2022 rapídne ubudlo nápojových PET fliaš a plechoviek. Zastúpili ich však iné druhy plastov, papier, sklo či hygienické potreby. Dominanciu si už minulý rok vybojoval cigaretový odpad a tento rok si ju len upevnil s hodnotou 33,95 %,” vysvetlila. Percentuálne sa podľa výsledkov objem cigaretového odpadu zvýšil až o 10 % od poslednej analýzy. „Iné plasty si s 22,50 % udržali druhú pozíciu, pričom oproti jesennej analýze vzrástol tento druh odpadu o 1 %. Ostatné druhy odpadu počnúc papierom, ktorý je tretím najčastejším odpadom povaľujúcim sa na zemi, dosiahli len 7 a menej percent. Nápojové kartóny, ktorých bolo najmenej, sa nevyšplhali ani na percento,” doplnila výsledky Kretter.
Rozdiely naprieč krajinou
Keď sa na výsledky pozrieme z regionálneho pohľadu, tak cigaretové ohorky prevládajú na západe aj na východe Slovenska, v strede sa našlo v prírode najviac iných plastov. „Na západnom Slovensku vrátane Bratislavy má rekordný podiel cigaretový odpad – 37,04 %. Druhá priečka patrí iným plastom mimo nápojových PET fliaš s hodnotou 21,47 %, nasleduje sklo 8,02 %, papier 7,43 %, hygienické potreby 7,28 % a ostatné vyzbierané druhy odpadu majú 4 a menej percent,” povedala Katarína Kretter. Ďalej priblížila, že podobne ako v minuloročnej jesennej analýze skončili v strede Slovenska na prvej priečke iné plasty (37,42 %), druhý bol cigaretový odpad s menej ako polovičným objemom (15,64 %) a tretí papier (9,51 %). Na ďalších priečkach skončili iný odpad (6,75 %), PET fľaše (6,44 %), iné sklo a nápojové plechovky skončili rovnako (6,13 %) a sklené nápojové obaly (5,52 %). „Na východe cigaretový odpad predstavuje takmer polovicu všetkého vyzbieraného odpadu, až 49,82 %, ďaleko za ním skončili iné plasty – 15,41 % a papier 7,17 %,” doplnila Kretter. Za zmienku podľa nej ešte stoja iný odpad so 6,09 % a BIO odpad so 4,66 %. Ostatné druhy odpadu boli nájdené v zanedbateľnom množstve.
Zbieralo sa v 37 lokalitách Slovenska
OZV ENVI - PAK v rámci aktuálnej analýzy pridala k minuloročným 32 lokalitám, v ktorých sa uskutočnil zber a následná analýza odpadu, 5 nových. Na západnom Slovensku zbierali a analyzovali odpad napríklad v rôznych častiach Bratislavy a Pezinka, na Záhorí, ale aj v Alekšinciach, Ivanke pri Dunaji, Trnave, Senci či na Kunovskej priehrade. Na strednom Slovensku zas v Podolí, v Gemerskej Hôrke, na Kubínskej holi, na Kozovrbovskej priehrade či v Španej Doline, na východe v Košiciach, Kvetnici pri Poprade či Nižnom Hrušove. „Zaoberať sa zberom voľne pohodeného odpadu je určite na mieste. Tieto aktivity organizujeme a podporujeme, lebo sme presvedčení, že to má zmysel. Svedčia o tom aj výsledky našich analýz, ktoré ukazujú, že pohodeného odpadu ubúda a ľuďom stále viac prekáža,“ vysvetlila Kretter. OZV ENVI - PAK rozbehla pred rokmi iniciatívu Vezmi si ma ako reakciu na množstvo odpadu povaľujúceho sa po zemi. „Aj keď zbierať odpad ako dobrovoľník môže niekomu pripadať zbytočné, je stále viac ľudí ochotných zohnúť sa poň a vhodiť ho do správneho kontajnera alebo vreca. Ideálne by však bolo, keby tam spomínaný odpad končil bez tej medzizastávky na zemi,” dodala na záver Katarína Kretter.
