Názor, že prímestské lesy v okolí Bratislavy majú byť hospodárskou plantážou, patrí podľa primátora hlavného mesta Iva Nesrovnala do minulého storočia. Dopyt vidí, naopak, po zdravých lesoch ako priestore pre športové, rekreačné aktivity a oddych.
Ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú preto požiadal o stretnutie v súvislosti s potrebou intenzívnejšej ochrany lesov v Malých Karpatoch a okolí Bratislavy.
O tejto téme primátor nedávno rokoval aj s ministrom životného prostredia Lászlóm Sólymosom. "Veľmi ma znepokojili vyjadrenia Lesov SR, ktoré nenašli legitímne dôvody na zastavenie ťažby dreva v miestach ako Devínska Kobyla alebo Vydrica. Navyše na Devínskej Kobyle vraj vyčlenili iba 25 percent územia bez ťažby. To je pre mňa ako primátora necitlivé voči Bratislavčanom," skonštatoval Nesrovnal, ktorý chce pre Malé Karpaty vyšší stupeň ochrany. Starostovia troch mestských častí Bratislavy – Devína, Karlovej Vsi a Dúbravky požiadali začiatkom roka o zastavenie masívnej ťažby v lesoch v okolí Bratislavy.
Obhospodarovanie lesov pri Bratislave je podľa Lesov SR realizované v súlade s platným Programom starostlivosti o les na obdobie rokov 2016 až 2025. Od decembra 2017 do konca apríla sa uskutočnilo viacero rokovaní medzi zástupcami ministerstva pôdohospodárstva, samospráv, štátnej ochrany prírody, občianskych združení i Lesov SR. Hlavnou témou bolo posilnenie mimoprodukčných funkcií prímestských lesov Bratislavy, ako aj prehodnotenie rozsahu už naplánovanej ťažby. Na úplné zastavenie ťažby na Devínskej Kobyle a vo Vydrici sa však podľa lesníkov nenašli doteraz legitímne dôvody.
"Lesy SR na posilnenie verejnoprospešných funkcií vyčlenili tzv. zóny bez zásahu, ktorých výmera je viac ako 280 ha. To predstavuje z celkovej plochy lesov Devínskej Kobyly takmer 25 percent," uviedol vedúci Lesnej správy Bratislava Martin Knurovský. V tejto zóne sa podľa neho budú spracovávať len suché a vyvrátené stromy v záujme bezpečnosti návštevníkov lesa.
Lesy SR zároveň informujú, že v najbližšom čase sa bude realizovať spracovanie kalamitnej hmoty, výchovná ťažba v mladších porastoch a v minimálnom rozsahu aj neodkladná obnovná ťažba. Odôvodňujú to aj tým, že musia dodržať zákonný termín spracovania kalamity, ktorý je šesť mesiacov od jej zaevidovania. Obnovná ťažba má byť podľa lesníkov realizovaná výlučne za účelom dosiahnutia prirodzenej obnovy pôvodných drevín Devínskej Kobyly.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pre TASR uviedlo, že spolu s Lesmi SR vytvorilo pracovnú skupinu, ktorej cieľom je posilniť mimoprodukčné, a teda aj rekreačné funkcie lesov. Začiatkom tohto roka Lesy SR podľa rezortu pozastavili ťažobnú činnosť na Devínskej Kobyle aj Vydrici s cieľom nájsť riešenie starostlivosti o les aj do budúcnosti.
"V prvej fáze Lesy SR vyčlenili štvrtinu plochy na Devínskej Kobyle ako bezzásahovú, v ďalšom období plánujú pokračovať. Najdôležitejšou otázkou je, ako financovať starostlivosť o les, keďže nejde len o štátne lesy, ale aj o neštátnych vlastníkov. Agrorezort navrhuje, aby štát aj samospráva hľadali financie spoločne," uviedlo ministerstvo.
