Povedané zrozumiteľnejšie: ak oddeľuješ recyklovateľné zložky do určených vriec, vyjde ťa to pri platbách obci za odpady na minimálne dvojnásobne nižšiu sumu ako toho, ktorý netriedi. Platíš len za svoj zmesový odpad. Pracovníci zberného dvora v Palárikove, ktorý slúži aj potrebám okolitých 19 obcí za rovnakých podmienok ako Palárikovčanom, dotrieďujú širokú škálu 15 odpadových komodít. „Mňa platba žetónmi za odvoz vyjde na približne 10 eur ročne, rovnako ako každého rovnako triediaceho obyvateľa,“ hovorí starosta Jozef Derňár.
Kedy si pomáhať žetónmi?
„Zaviesť odovzdávanie žetónov ako platieb za zmesový komunálny odpad, ktorý u nás končí na skládke, prípadne sa vo veľkých mestách spaľuje, však má zmysel iba vtedy, keď máte dobre vyriešený triedený zber a kompostovací program,“ nadväzuje na starostu Ing. Iveta Markusková, pracovníčka obecného úradu a aj manažérka zberovej spoločnosti v Palárikove. „Začínali sme spôsobom, kedy ten, ktorý sa do triedenia zapojil, platil o polovicu peňazí menej ako ten, ktorý nie. Ak sa vám však postupne vykryštalizovalo viac ako 80 percent takých, ktorí sa do systému zapojili, teda tých, ktorým bolo jasné, že do kontajneru so zmesovým odpadom musia vložiť čo najmenej odpadu, a tak ušetria, potom výraznejšou fázou odlíšenia medzi triediacimi bolo prejsť na žetóny. Mimochodom, pri precíznom triedení sa možno doma dopracovať až k 80-85 percentám vytriedeného odpadu.“
Začiatky s nulovým vstupom
Už v roku 2003 začali v obci s triedením štyroch druhov – papiera, skla, PET fliaš a železa. S nulovými vstupmi. Vrecia získali zadarmo a opierali sa o nezištnú pomoc miestnych podnikateľov. Postupne, keď sa objavili spracovatelia, rozšírili v obci škálu zbieraných komodít o nápojové kartóny, fólie, tégliky od jogurtov, rámy, elektroodpad, pneumatiky, zmesové oleje, jedlé oleje plus tuky atď. Odberatelia pritom zdarma poskytovali kontajnery a na vlastné náklady odvážali vytriedený odpad na spracovanie. Za vyzbierané zložky získavalo Palárikovo nárokovateľné príspevky od Recyklačného fondu. Z nich sa obci podarilo zadovážiť si malý lis či upraviť box na budovanom zbernom dvore. V roku 2004 získala obec z fondu ďalší príspevok na rekonštrukciu už regionálneho zberného dvora na území obce, ktorý odvtedy slúži nielen Palárikovu, ale aj okolitým obciam. Rovnako fond prispel na generálnu opravu prvého vozidla na odvoz odpadov. Obec si z týchto peňazí prikúpila príves, vysokozdvižný vozík a podobne. V krátkosti povedané počas ďalších rokov si Palárikovo pomohlo ďalšími dotáciami zo štrukturálnych a čiastočne opäť aj z recyklačného fondu. V posledných rokoch si obec prilepšila tiež predajom komodít vytriedeného odpadu pri zveľaďovaní strojového parku a aj pri kúpe pozemku pre nový zberný dvor.
Zjednodušené štatistiky
Palárikovo dnes patrí k stále malému počtu porovnateľných dedín, ktoré zhodnocujú až okolo dvoch tretín vlastných komunálnych odpadov. To je percento, aké dosahujú dediny západoeurópskych štátov! Obyvatelia obce ročne vyprodukujú vyše 530 ton zmesového odpadu, ale zároveň vytriedia vyše 300 ton a pridávajú aj spracúvanie vyše 360 ton biologicky rozložiteľného odpadu z údržby záhrad, parkov a cintorínov.
Trpezlivo krok za krokom, žiadne skoky
„Všetko to išlo postupne, krok za krokom,“ hovorí I. Markusková, ktorá ako najagilnejší človek v práci s odpadmi v Palárikove stojí vyše 15 rokov za zrodom a cizelovaním celého systému. „Za dôležité sme okrem nadšenia a radosti z dennodenných výsledkov považovali a stále považujeme využitie každej koruny, každého eura, ktoré sa nám podarilo získať,“ konštatuje.
Zberný dvor má dnes k dispozícii štyri vozidlá na zvoz a množstvo ďalších mechanizmov na manipuláciu s odpadmi. Svojou technickou vybavenosťou pripravuje na návratnosť do obehu 1250 ton ročne, poskytuje prácu na plný úväzok 16 ľuďom, vrátane šoférov vozidiel.
Samotná obec pripravuje v prázdnych vlastných rozľahlých budovách na vlastnom dvojhektárovom pozemku nový zberný dvor. „V jednej z hál by sme radi vybudovali centrum opätovného využívania výrobkov, ktoré by inak skončili ako odpad,“ plánuje I. Markusková. „O opravy starých vecí je medzi ľuďmi záujem. V priestoroch nového zberného dvora sa ich chystáme opravovať, renovovať. Považujeme to nielen za jednu z dôležitých ciest ako predchádzať vzniku odpadov, ale aj za perspektívu ponuky práce ďalším ľuďom.“
Vlastné školiace stredisko
V Palárikove premýšľajú o zriadení školiaceho strediska v priestoroch nového zberného dvora. Už dnes je skvelé, ak deti pomáhajú dospelým učiť sa triediť a ich k tejto činnosti pripravuje škola. „My sme po celý čas pre našich obyvateľov pripravovali aj teraz máme pripravené brožúrky a letáčiky do domácností,“ dopĺňa I. Markusková. „Sústavná osveta je pre oboznamovanie sa s najnovším smerovaním spoločnosti v kontexte s odpadmi nevyhnutná.“
Zľava Hana Nováková, generálna riaditeľka OZV ENVI-PAK, vpravo Jozef Derňár, starosta Palárikova, za ním Iveta Markusková. Snímka: (pš)
Chystajú sa z odpadov aj vyrábať
Iveta Markusková tiež prezrádza úvahy obce o možnej vlastnej výrobe z odpadov, aj keď zatiaľ nekonkretizuje akej. Aj keď vie, do čoho sa pustia, rozhodli sa byť konkrétnejší až bude na to vhodný čas.
Do upravených priestorov nového zberného dvora sa, prirodzene, presunie všetka dotrieďovacia činnosť zo starého, vrátane postupne sa rozširujúceho sortimentu pomocných mechanizmov. To všetko s rovnakým cieľom ako dosiaľ – pripravovať a odovzdávať (predávať) záverečnému spracovateľovi vhodne dotriedené komodity.
Chybičky krásy a trpezlivosť
Je zaujímavé, že aj v takej vzorne triediacej obci akou je Palárikovo, musia pracovníčky zberného dvora pri dotrieďovaní občas odstraňovať z už doma triedeného odpadu napríklad aj hygienické potreby, dokonca sa objavil použitý toaletný papier či injekčné striekačky. „Zrejme ľuďom nedochádza, že urážajú dôstojnosť dotrieďujúcich, ktorí sú ich susedmi,“ vecne konštatuje I. Markusková.
Podobné excesy, ktoré len potvrdzujú, že v Palárikove žije podobná vzorka ľudí ako kdekoľvek na Slovensku, sú síce nepríjemné, ale manažérku nevyvádzajú z miery. „Na nás ostatných a na celom okolí ostáva, aby sme ďalej pomáhali ľuďom učiť sa triediť priamo v domácnostiach,“ reaguje. „Chce to stále podobnú trpezlivosť ako na začiatku v roku 2003.“
Takto vníma zazmluvnenú obec OZV
„Naša spolupráca začala už v roku 2009, dávno pred účinnosťou súčasného zákona o odpadoch,“ hodnotí kontakt s Palárikovom Hana Nováková, generálna riaditeľka Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK. „Výborné výsledky v Palárikove sú vďaka správne fungujúcemu trojuholníku vzťahov, v ktorom je každá zo strán dôležitá – palárikovskej zberovej spoločnosti, jednotlivých obcí, v ktorých sa Palárikovo stará o triedený zber a OZV ENVI - PAK. Spoločne motivujeme občanov správne a ochotne triediť odpad, prebieha tu dôsledný systém kontroly a hľadanie spoločných riešení na zvýšenie efektivity triedeného zberu. Rada by som vyzdvihla tiež efektívne využívanie všetkých finančných zdrojov. Či už prostriedkov od výrobcov prostredníctvom OZV ENVI - PAK, alebo dotácií a eurofondov z minulosti. Vzájomná komunikácia, rešpekt a riešenia šité na mieru sú základom úspechu, ktorý vidieť v Palárikove.“
