Koláč zmesového komunálneho odpadu.
Dosiahnuť takéto výsledky vzhľadom na množstvo zmesového komunálneho odpadu (v súčasnosti 1,18 milióna ton ročne), ktorý končí na skládkach alebo v spaľovniach, by však znamenalo zrecyklovať o 820-tisíc ton ročne viac ako dnes. Najväčšiu časť zmesových komunálnych odpadov pritom predstavuje biologicky rozložiteľný odpad (39 percent). Nasledujú plasty (10 percent), papier (9 percent), sklo (7 percent), hygienické vložky a plienky (7 percent), potravinový odpad (6 percent) a ďalšie potenciálne položky s nižším percentuálnym zastúpením (pozri zloženie zmesového komunálneho odpadu). Iba 12 percent zmiešaných komunálnych odpadov patrí nevytriediteľnému odpadu, ktorý nedokážeme dnes známymi technológiami recyklovať.
Dnešné neznámo z triedenia bioodpadov
Od júla 2016 platia organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) všetky úkony, súvisiace so zberom, vybavením zberovými nádobami, odvozom a ďalším nakladaním s vytriedenými zložkami komunálneho odpadu (plasty, papier, sklo, kovové obaly, nápojové kartóny). Dovtedy za túto časť zbavovania sa odpadov platili obyvatelia obciam a tie sa o celý odpad postarali. „Predpokladali sme, že obce, ktoré naším platením triedeného zberu ušetrili, vrátia peniaze ľuďom,“ hovorí Hana Nováková, generálna riaditeľka najväčšej OZV ENVI-PAK. „Samosprávy sa však rozhodli, že ich použijú na rozbeh triedenia biologicky rozložiteľného odpadu – niekde na vybavenie hnedými kontajnermi, inde kompostérmi.“
Logika hovorí, že čím viac v súčasnosti obyvatelia vytriedia plastov, papiera, skla, kovových obalov a nápojových kartónov, tým viac peňazí ostane samosprávam, aby za ušetrené eurá mohli ďalej znižovať podiel bioodpadov v zmesovom komunálnom odpade. V každom prípade by mali mať napríklad v tomto roku k dispozícii viac financií na riešenie biologických rozložiteľných odpadov ako v predchádzajúcom. Ostáva teda – prirodzene okrem obyvateľstva – na samosprávach, aby sa v budúcnosti takmer 40-percentný podiel bioodpadov v zmesovom komunálnom odpade postupne ale dynamicky znižoval. Úlohou štátu však ostáva vytvoriť podmienky (aj legislatívnou úpravou) na umiestňovanie kompostu v poľnohospodárstve. To znamená okrem iného vytvoriť trh pre produkty kompostovania, zabezpečiť dopyt zo strany poľnohospodárov a podobne.
Čo od Slovenska očakáva EÚ
Zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ z mája 2018 vyplýva Slovensku úloha recyklovať do roku 2020 minimálne 50 percent komunálnych odpadov. Dosiaľ známe výsledky z roka 2017 hovoria o recyklovaní 29 percent. Či to SR za 15 mesiacov reálneho času stihne zvládnuť na Európou požadovaných 50 percent, je dnes ťažké až nemožné zodpovedať.
Predpokladaný nárast triedeného zberu odpadu v SR, zdroj: ENVI-PAK.
Do roku 2035 už Slovensko čaká povinnosť nielen zabezpečiť, aby na svoje skládky neukladalo viac ako 10 percent odpadov, ale aby tiež recyklovalo 65 všetkých komunálnych odpadov.
Prečo dotrieďovať obsah čiernych kontajnerov?
Súčasťou triedeného zberu je dnes jeho dotrieďovanie po prevzatí z farebných kontajnerov. A po ňom recyklácia. „Lenže v čiernych kontajneroch so zmesovým odpadom stále nachádzame obrovský potenciál recyklovateľného odpadu,“ hovorí Katarína Kretter zo spoločnosti ENVI - PAK. „Až keď sa ten dotriedi, a zo zostávajúcich zvyškov (bioodpadov, plastov, papiera, skla, nápojových kartónov či kovových obalov, ale aj textílií a ďalších recyklovateľných položiek) nebude šanca vytiahnuť viac s cieľom ich recyklácie, mali by prísť do úvahy zariadenia ZEVO na výrobu tepla alebo elektrickej energie. Ešte pred samotným energetickým zhodnotením však odporúčame alternatívy typu plazmového splyňovania pri 3000 stupňoch C či katalytickej mineralizácie pri 350 až 550 stupňoch C.“
Ekomodulácia nástroj na minimalizáciu odpadu
Popri viacerých ďalších vo svete používaných nástrojoch triedenia recyklovateľných a likvidácie zvyšných komunálnych odpadov bude pre nasledujúce vlády jednou z kľúčových úloh to, ako presadí, aby sa spoločnosť vysporiadala s presadením a praktickou podporou tzv. ekomodulácie. „Ide o prístup, pri ktorom je výrobca finančne motivovaný používať na balenie svojich výrobkov také ľahko recyklovateľné obaly, ktoré budú po skončení životnosti priaznivé pre životné prostredie,“ informuje H. Nováková. „V praxi to napríklad v systéme rozšírenej zodpovedností výrobcov (RZV) znamená, že pri výrobe obalu musia výrobcovia zohľadňovať nielen veľkosť záťaže na životné prostredie z pohľadu objemu, ale aj z pohľadu reálnych nákladov, vrátane nakladania s nimi po skončení životnosti.“
Vyšší dopyt po recyklovaných výrobkoch
Za rovnako dôležité z pohľadu budúcnosti a úspešného dotrieďovania zmesových odpadov sa považuje, ako budú v samosprávach a vlastne v celej spoločnosti zvládnuté pravidlá, ktoré v odpadovej politike štát nastaví. Základom by sa malo stať, aby to boli stabilnejšie a efektívnejšie pravidlá ako dosiaľ (sedem noviel zákona o odpadoch od júla 2016). A teda aby ľudia pociťovali väčšiu zodpovednosť i pocit zadosťučinenia zo svojho konania, keď budú odpad dôsledne triediť.
Ale napríklad aj to, aby „do stratena“ neznelo volanie po recyklácii, keď štát iba nesmelo signalizuje dopyt po recyklovaných výrobkoch. V tomto smere na Slovensku takmer absentuje definovanie dôvodov ohľadne uprednostňovania a zvýhodňovania recyklovaných produktov všade tam, kde je to možné.
Záver...
Dnes sa odborníkom zdá nemožné, aby sme bez triedeného zberu v zmesovom komunálnom odpade a s tým spojenými krokmi dosiahli Európou predpísanú mieru recyklácie a v konečnom dôsledku v roku 2035 znížili percento skládkovania až na 10 percent. Na druhej strane s úspešnou intenzifikáciou triedenia všetkých recyklovateľných zložiek komunálnych odpadov bude potrebné zvládnuť množstvo ďalších krokov, ktoré dotrieďovanie v praxi prinesie.
