Areál základnej školy v Starých Horách. FOTO TASR - Ján Krošlák
Deti v Základnej škole (ZŠ) s materskou školou na Starých Horách majú prírodu priamo pod oknami. Je postavená v lese, a keď je vhodné počasie, učia sa na čerstvom vzduchu.
Sú školou v prírode počas celého roka, čo im mestskí školáci môžu iba závidieť. Starohorská ZŠ s materskou je spádovou školou od Donovál, Motyčiek, Horného Jelenca, Starých Hôr či Tureckej a navštevujú ju aj deti z Harmanca. Je plne organizovaná, vzdeláva 60 detí, ktoré si počas zimy, keď napadá sneh, užijú spolu s učiteľmi veľakrát i rannú nepovinnú "rozcvičku" v podobe vyšliapania si do kopca, kde škola stojí, a kam sa autá pre sneh nedostanú.
"Výzdoba interiéru školy, tried je v duchu lesného prostredia, ktoré nás obklopuje. Zameriavame sa aj na regionálnu výchovu, najmä našej Starohorskej doliny a okolia," uviedla pre TASR pedagogička a výchovná poradkyňa Viera Kopšová.
Školu zdobia kresby s prírodnou tematikou a v triede s nakresleným lesom na stene si cez prestávku oddýchnu na vankúšoch, prečítajú knižku, alebo sa zahrajú. Len pár metrov od školy majú v lese náučný chodník s drevenými medvedíkmi, vtáctvom či maxihubami a informačnými tabuľkami.
Na okolitej prírode sa učia aj to, že práve Staré Hory sú známe tým, že nad osadou Rybô v nadmorskej výške 790 až 925 metrov, bola založená génová základňa na zachovanie genofondu starohorského ekotypu smrekovca opadavého, ľudovo nazývaného červený smrek. Je to dielo lesmajstra Jozefa Dekréta Matejovie z rokov 1809 až 1837.
"V roku 2008 sme s lesníkmi otvorili jeho náučný chodník, dlhý takmer desať kilometrov, ktorý prechádza všetkými lokalitami, na zalesnení ktorých mal Dekrét Matejovie zásluhu," konštatoval starosta Starých Hôr Marián Gajdoš.
Pozoruhodnosťou dediny sú tiež miléniové lipy, ktoré u nich vysadili v roku 1896 pri príležitosti osláv tisíceho výročia trvania Uhorského štátu.
"Z celkového počtu 557 miléniových stromov, ktoré boli vysadené v obvode banskobystrického lesného riaditeľstva, sa zachovalo len 51 stromov. Najviac na Starých Horách, kde na severnej a západnej strane pri kamennom múre okolo kostola je ich v súčasnosti len osem," dodal Gajdoš.
Podľa neho ľudia ani nevedia, že v dedine majú aj unikátne technické pamiatky. Ide o sústavu vodných diel Dolný Jelenec - Staré Hory, vytvorenú pre potreby baníctva a ťažbu dreva. História baníctva na Starých Horách siaha až do ranného stredoveku a bolo kľúčovým pre rozvoj celej oblasti, či už po stránke hospodárskej, kultúrnej alebo budovania sakrálnych stavieb. U miestneho obyvateľa Ivana Čillíka, autora viacerých publikácií o pozoruhodnostiach obce, je v rodinnom dome zriadené banícke múzeum.
"Sú tu technické pamiatky, zaujímavé vodné diela a myslím si, že si zasluhujú takú pozornosť, ako diela v Banskej Štiavnici. Po vzniku Stredoslovenských elektrární, účastinnej spoločnosti v Banskej Bystrici v roku 1920, sa spoločnosť rozhodla budovať vlastné energetické zdroje. Voľba padla na využitie hydroenergetického potenciálu starohorského potoka. Vysokotlakové turbíny nainštalovali v roku 1925," priblížil Gajdoš.
