Ilustračná snímka: (int).
Na demokraciu sa môžeme pozerať z hľadiska legislatívneho ukotvenia jej mechanizmov, ale aj cez vlastné sklamania, osobné očakávania a nevyužité príležitosti.
Nedávno zverejnený prieskum avizuje, že s demokraciou u nás to nevyzerá dobre a medzi ľuďmi prevláda sklamanie. Otázne je, či aj demokracia nie je sklamaná z nás. Napríklad, keď nedokážeme využívať to, čo nám ponúka.
V tieni vysokej politiky
Inštitút pre ekonomické a sociálne analýzy vo svojej správe k prieskumu okrem iného prichádza so záverom: „Spomedzi hlavných aktérov k rozvoju demokracie vzhľadom na ich potenciál najviac prispieva prezident Andrej Kiska, ako aj mimovládne organizácie zamerané na systémové zmeny a kontrolu mocných. Naproti tomu najmenej prispieva vláda, Národná rada SR a Generálna prokuratúra.“ Takže 200 respondentov, ktorí odpovedali na otázky si nevšimlo, že kolískou demokracie je samospráva. Mestá a obce, v ktorých majú obyvatelia obrovský priestor participovať na veciach verejných, spolurozhodovať o miestnych záležitostiach, verejne kontrolovať prácu volených zástupcov a formulovať lokálne priority.
Participačná legislatíva v miestnej územnej samospráve je obrovská. Keď sa pozrieme na to, koľko ľudí sa zapája do pripomienkovania návrhu rozpočtu, prípadne návrhu daňových všeobecne záväzných nariadení, zistíme, že problémom demokracie je aj to, že obyvatelia si doposiaľ neosvojili šance na spolurozhodovanie. Svojou pasivitou neobsadili priestor, ktorý pre nich 25 rokov vytvára a neustále rozširuje. A nezriedka sa stáva, že neúspech v presadzovaní osobného záujmu pripisujú na vrub chybám demokracie.
Autori prieskumu s formulovaním záverov vytvorili aj východiská. Tie sú však prijaté výlučne optikou „vysokej politiky“, akoby ignorovali váhu samosprávy, ktorá je jedným z predpokladov demokracie. A na rozdiel od mimovládnych organizácií nesie na svojich pleciach obrovskú zodpovednosť za rozvoj územia aj potreby obyvateľov.
Svojské porovnávanie
Zo záverov prijatých v rámci prieskumu sa tiež dozvieme, že „v kvalite demokracie podľa väčšiny osobností zaostávame za Rakúskom aj Českou republikou“. Susedné Rakúsko nechajme bokom. Veď ich spoločenský a politický rozvoj bol iný ako podmienky, v ktorých sa formovala naša spoločnosť do konca osemdesiatych rokov. Keď sa však ideme porovnávať s Českou republikou, zoberieme do úvahy spoločný „prelom“ v roku 1989 a vývoj komunálnej legislatívy. Za všetko hovorí niekoľko faktov.
Na Slovensku počas volebnej noci poznáme mená novozvolených poslancov, ale aj starostov a primátorov. V Čechách sú štatutárni predstavitelia miest a obcí volení nepriamo, teda zastupiteľstvami. Sú tak produktom politických dohôd a nie vôle obyvateľov vyjadrenej v priamych voľbách. Našu miestnu územnú a regionálnu samosprávu môže kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad na základe novely Ústavy SR z roku 2001. V Čechách sa o tom teraz vedú diskusie. Ak ide o aspekty priamej demokracie a možnosti verejnej kontroly, sme na tom lepšie. Hoci treba otvorene povedať, že napríklad delenie obcí podľa veľkosti a kompetenčnom základe pre nás môže byť inšpiráciou a tiež východiskom.
Namiesto rebríčkov východiská
Je pochopiteľné, keď sa mediálne posolstvá sústreďujú na nespravodlivosť, kauzy a bulvárny prístup k veciam verejným, že práve toto vytvorí u ľudí obraz o demokracii. A to bez ohľadu na to, koľko respondentov bude zaradených do prieskumu.
Mediálny prístup, ktorý v nezanedbateľnej miere formuje verejnú mienku, a teda aj osobné pocity, vytvára dojem, že u nás chýbajú pozitívne príklady. Akoby pozitívne správy boli vnímané ako zbytočná reklama a nie zdroj inšpirácie. A pritom v takmer 3000 územných demokratických jednotkách je veľa dobrého a mnoho z toho stojí za povšimnutie.
Ťažko povedať, aké výsledky bude mať tento prieskum o rok či dva. Najmä, keď sa demokracia vníma kauzami. V každom prípade je zrejmé, že demokracia sa ešte stále nehodnotí na základe toho, ako ľudia využívajú priestor, ktorý im poskytuje. A tak devalvujú jej hodnotu.
