Ako najúspešnejšie separujúce obce vnímajú svoju pozíciu

Obidva rebríčky hodnotenia kvality separovania za rok 2018 pripravila Organizácia zodpovednosti výrobcov ENVI - PAK. Najväčšia slovenská OZV hodnotila tie dediny a mestá, s ktorými má uzatvorené zmluvy.

Zverejňujeme zostručnené vyjadrenia spomínaných troch zo šiestich oslovených najúspešnejších obcí z rebríčkov spoločnosti ENVI - PAK.

Trenčianske Stankovce

V tejto obci (s menej ako 5-tisíc obyvateľmi) okresu Trenčín začali triediť kovy, plasty, papier a sklo v roku 2002. Dnes separujú 12 druhov odpadov. Zaujímavosťou je, že po odobratí od občanov zvládajú ďalšie nakladanie s odpadmi vlastnými zamestnancami. Teda nie poverením touto činnosťou špecializovanú zbernú spoločnosť. „Na začiatku sme vyhľadali odberateľov jednotlivých komodít,“ konštatuje Martin Markech, starosta Trenčianskych Stankoviec. „Tie, ktoré sa dali predať, sme predali, a za získané financie nakúpili nové kontajnery, ktoré sme umiestnili bližšie k občanom.“

O kladoch a nedostatkoch M. Markech napísal: „Vytriedený odpad stačí v daný deň podľa kalendára vývozu vyložiť pred rodinný dom, odkiaľ ho pracovníci obce odvezú. Ale aj keď nám patrí také miesto v triedení aké sme zaujali, stále platí, že pod rúškom tmy dokážu podaktorí spoluobčania vyhodiť odpad tam, kde nepatrí.“

Skalica a Dubnica nad Váhom

Tieto dve menšie mestá zo západu Slovenska dlhodobo patria k priekopníkom separovaného zberu v SR (medzi obcami s viac ako 5-tisíc obyvateľmi). Obidve začali postupne triediť v roku 1992 so zapojením zopár ulíc, dnes separujú na celej obývanej ploche široký sortiment odpadov. Zber a odvoz všetkého odpadu im zabezpečujú zberné spoločnosti.

„Za plus považujem, že v Skalici sa nám darí s triedením zložiek biologicky rozložiteľného odpadu, kovov, papieru, plastov a skla,“ konštatuje vedúci oddelenia výstavby mesta Ján Špaček. „Viac by sa nám mohlo dariť v zbere VKM (nápojové kartóny) a, samozrejme, aj triedených zložiek odpadov, ktoré u nás okrem spomínanej prvej skupiny triedime.“

Hovorkyňa Dubnice nad Váhom Veronika Rezáková zase informovala, že: „Mesto sa medziročne zlepšuje v separovaní plastového a skleneného odpadu, rovnako ako obalov z kovov.“ Za výzvu tohto obdobia považuje presviedčať ľudí, aby viac kompostovali a skúsili to formou komunitného kompostovania.

Aké kroky by malo Slovensko prijať pre naplnenie zámerov EÚ s odpadmi?

Otázku z medzititulku sme vyšpecifikovali vrátane znižovania skládkovania, rozširovania percentuálneho podielu biologického odpadu v zmiešanom komunálnom odpade, možností alebo nemožností rozširovania spaľovania nerecyklovateľných odpadov atď. Možno aj jej široký rozsah bol dôvodom, pre ktorý nám z najúspešnejšie triediacich obcí odpovedali iba tri. „K tejto problematike treba pristupovať komplexne,“ reagoval Ján Špaček (Skalica). „A vychádzať z filozofie, že najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne.“

Plus pripojil ďalšie kroky: „Predovšetkým by sa malo obmedziť množstvo obalov (výrobok býva aj trikrát zabalený), čo je však v súčasnej dobe asi nereálne vzhľadom na vplyv rôznych lobistických skupín a podobne.“ Na druhej strane sa J. Špaček domnieva, že: „Zvýšenie zákonného poplatku za uloženie odpadu pravdepodobne nebude mať zásadný vplyv na zvýšenie triedenia komunálneho odpadu“. Zaujala však jeho myšlienka, že obce by privítali finančnú podporu zo strany štátu na nákup zberných nádob a vozidiel potrebných na zber kuchynských odpadov.

Z pohľadu Dubnice nad Váhom prišlo nasledovné vyjadrenie. „Posunom by určite bolo zvýšenie počtu konečných spracovateľov odpadov na Slovensku, čím by sa skrátili čakacie doby na odvoz jednotlivých vyseparovaných zložiek odpadu zo zberných dvorov, napríklad VKM,“ odpovedala hovorkyňa mesta. „Spracovanie niektorých zložiek odpadu, ktoré sú povinné, nie sú totiž dnes pre spracovateľov zaujímavé. Napríklad tvrdé plasty či fólie. No a keďže potom pri triedení zostáva veľké množstvo plastov, ktoré nie je kde recyklovať, treba to zvážiť a čo najskôr rozhodnúť o možnostiach rozšírenia energetického zhodnocovania.“