Z dnes existujúcich deväťdesiatich povolených skládok komunálneho odpadu, na ktoré slovenské obce a mestá ukladajú zmiešaný obsah čiernych kontajnerov, až päťdesiat nespĺňa technické parametre EÚ! Podľa odhadov odborníkov polovici z onej päťdesiatky hrozí uzatvorenie do dvoch rokov!
„Predpokladáme, že do niektorých z dnešných skládok bude investované, aby dosiahli potrebné technické parametre, ale počítame, že minimálne polovica z tejto päťdesiatky bude onedlho zatvorená,“ tvrdí Hana Nováková, generálna riaditeľka najväčšej slovenskej organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI - PAK. „Hrozbu, že nebude kam ukladať nevytriedený zmiešaný komunálny odpad, pokiaľ sa jeho objemy čo najskôr nezačnú výrazne znižovať, považujeme za ešte významnejšiu ako ciele stanovené európskou legislatívou.“
Postupne „vytiahnuť“ zo zmesového odpadu vyše 820-tisíc ton ročne
Pripomeňme základný cieľ stanovený EÚ. Vlani Slovensko vyviezlo na skládky 61 percent komunálnych odpadov (KO), v roku 2020, teda v priebehu 15 mesiacov by malo dosiahnuť 50 percent a ďalším postupným znižovaním do roku 2035 10-percentný podiel skládkovania produkovaného komunálneho odpadu. To znamená, že ak dnes každý rok končí na skládkach 1,025 milióna ton zmesového komunálneho odpadu, v roku 2035 to nesmie byť viac ako 205 tisíc ton. Základnou otázkou, na odpoveď ktorej sa teda budúce vlády v spolupráci so samosprávami budú musieť pripraviť, je nastaviť pravidlá, ktorých plnenie umožní postupne „vytiahnuť“ z čiernych kontajnerov vyše 820 tisíc ton zmesového odpadu, ktorý sa „zmení“ na recyklovateľný, zhodnotí sa. (Samozrejme, toto číslo – tonáž zmesového odpadu – bude pri predpokladanej spotrebe obyvateľstva rásť).
Keby obce nevyvážali na skládky, rástli by im náklady
Zvýšenie poplatkov, ktoré slovenské obce platia za tonu na skládku od začiatku roka, nemotivuje k znižovaniu skládkovania. Je síce porovnateľné so susedným Českom, ale niekoľkonásobne nižšie ako poplatok za skládkovanie napríklad v susednom Rakúsku (84 eur za tonu), prípadne vo Francúzsku (takisto 84 eur), vo Švédsku (60 eur) alebo vo Fínsku (60 eur). Nehovoriac o porovnaní s približne rovnakými poplatkami v dvoch slovenských spaľovniach: napríklad v košickej treba zaplatiť za spálenie tony komunálneho odpadu od 72 do 98 eur (bez DPH).
Na druhej strane je pochopiteľné, že v trhovom hospodárstve sa obce urputne bránili zvýšeniu poplatkov kvôli vysokým nákladom zo svojich aj tak podvyživených rozpočtov. Odhliadnuc od toho zostáva faktom, že na zníženie skládkovania nemá januárové zvýšenie poplatkov za tonu zmesového komunálneho odpadu ukladaného na skládku viditeľný vplyv!
Čo čaká budúce vlády v kontexte výstavby spaľovní ?
Dnes končí v spaľovniach 13 percent všetkého zmesového komunálneho odpadu, zvyšných 87 percent obce vyvážajú na skládky. Košická i bratislavská spaľovňa sú plne vyťažené.
Koncom minulého roka Marián Christenko, generálny riaditeľ košického Kositu, ktorý je majiteľom spaľovne, informoval, že „ak by 65 percent komunálneho odpadu bolo (rozumej v roku 2035 – pozn. pš) materiálovo zhodnotených (rozumej vytriedených, recyklovaných – pozn. pš), ostane priestor pre výstavbu piatich nových spaľovní“ s približne s rovnakou kapacitou spaľovania a výrobou tepla ako majú súčasná košická alebo bratislavská.
H. Nováková hovorí, že s ohľadom na trend zvyšovania triedenia by si Slovensko mohlo v budúcnosti vystačiť s postavením maximálne dvoch nových veľkých spaľovní. Generálna riaditeľka spoločnosti ENVI - PAK však upozorňuje, že najväčšia slovenská OZV vidí riešenie likvidácie zmesového komunálneho odpadu hlavne vo forme jeho splyňovania (pri 3000 stupňoch C) alebo katalytickej mineralizácie (350 – 550 stupňov C).
(O týchto spôsoboch tepelného spracovania zmesového komunálneho odpadu ako aj o ďalších možnostiach zvyšovania možností zhodnocovania zmesového komunálneho odpadu na Slovensku budeme podrobnejšie hovoriť v najbližšom období.)
