Ľudia žijúci v bytovkách zatiaľ nemajú k dispozícii také jednoduché možnosti na triedenie biologického odpadu a jeho využitia na výrobu hnojiva ako v rodinných domoch, ktorých bežnou súčasťou sú záhradné kompostéry.
Samotné triedenie tohto druhu odpadu do zberných nádob by však v mnohých samosprávach mohlo byť efektívnejšie aj vďaka rastúcemu záujmu samotných občanov. Podľa analýz odpadov stále až 40-45 percent zmesového komunálneho odpadu tvorí bioodpad. Zlepšiť tento podiel je možné vzájomnou spoluprácou samosprávy a občanov.
Vyššie uvedený názor pre Obecné noviny formulovala Paulína Kuricová z JRK Slovensko. Táto spoločnosť je dlhodobým partnerom slovenských samospráv a dlhoročným dodávateľom produktov a technológií na znižovanie množstva skládkovaných biologicky rozložiteľných odpadov a zvyšovanie miery triedenia.
Príklad z talianskych miest
V Európe nájdeme veľa inšpirácií ako nakladať s bioodpadom. Jednou napríklad pri jeho zbere v bytových domoch sú niektoré talianske mestá. „Pochopili, že pre zvýšenie triedenia je dôležitá infraštruktúra a zvýšenie frekvencie zberu biologicky rozložiteľného a kuchynského odpadu z domácností,“ pokračuje Kuricová. „Nastavenie efektívnej spolupráce pritom závisí od schopnosti samosprávy komunikovať s občanom a spracovateľom bioodpadu. Chceme prispieť k zmene tohto stavu aj na Slovensku. Problémom v našich mestách je nedostatok kompostární s kvalitne fungujúcim procesom spracovania materiálu na hotový kompost. To je veľká téma, ktorú treba začať riešiť.“
Rozdielny vzťah k bioodpadu v jednotlivých mestách
„Mnohé slovenské mestá, ako príklad spomeniem Banskú Bystricu, majú zavedený zber bioodpadu aj z bytových domov,“ dopĺňa Kuricová. „ V porovnaní s Bratislavou, ktorá má inak nastavený systém, predídu Banskobystričania skládkovaniu vytriedeného bioodpadu vo vyššej miere. Spoločné však s Bratislavčanmi majú to, že rastie záujem ich obyvateľov o kompostovanie. Záujem vlastne rastie na celom území SR. Pritom nielen pri riešení zeleného odpadu (tráva, odrezky z kvetov, zeleniny, ovocia...), ale aj kuchynského, ktorý je možné spracovať v kompostárni vybavenej hygienizačnou technológiou. Podstatné je však v tomto prípade zabezpečiť kvalitné zhodnotenie odpadu v kompostárni v dostatočnej blízkosti samosprávy.“
Situácia v hlavnom meste a aktivizácia komunít
Bioodpad sa v Bratislave od bytových domov neodváža. Obyvatelia v rôznych mestských častiach sa však spojili a iniciovali vybudovanie komunitných kompostovísk. Spoločnosť JRK Slovensko spolu s Občianskym združením Priatelia Zeme SPZ nainštalovali 21 komunitných kompostovísk v rôznych častiach Bratislavy. Okrem nich však nájdeme v hlavnom meste aj iné kompostoviská, ktoré vznikli z iniciatívy ďalších komunít a občianskych združení. Najviac v mestskej časti Nové Mesto, zopár v Petržalke, Dúbravke, Starom Meste, Ružinove či v Rači. „Je povzbudzujúce, že ľudia postupne začínajú hľadať možnosti, aby bioodpad neskončil v spoločných zberových nádobách so zmesovým komunálnym odpadom na skládkach,“ dopĺňa Kuricová. „Za dôležité považujeme, že vytvárajú komunity a aktivizujú sa vo vzťahu k samosprávam.“
Dodržiavanie pravidiel pri zriadení kompostoviska
Pripomeňme, že nestačí iba vyhodiť bioodpad „na kopu“. Komunitné kompostovisko predsa musí byť umiestnené mimo ochranného pásma vodného zdroja, mimo ihrísk, športovísk, musí byť chránené pred priamymi slnečnými lúčmi. Aby sa predišlo vhadzovaniu iného odpadu, treba ho zabezpečiť zámkom, dostupným len členom komunity. Tí majú k dispozícii informácie s pokynmi, čo do kompostoviska patrí, zoznamom odpadov, ktoré je zakázané vhadzovať a ako sa o kompost starať. Lebo ten okrem iného treba pravidelne miešať a prípadné vzniknuté situácie riešiť podľa pokynov. Nemal by zapáchať, hniť, nemal by byť vysušený, ani príliš vlhký. Pri dodržiavaní pravidiel je možné vyrobiť zrelý kompost už za 3 až 6 mesiacov. Kvalita sa odvíja od vkladaného materiálu a starostlivosti o kompost.
Čo by mal vedieť záujemca o zriadenie kompostoviska?
Najskôr musí komunita ľudí, zaujímajúcich sa o kompostovisko, poslať vyplnenú žiadosť na adresu hlavného mesta. Tam ju posúdia a ak spĺňa podmienky na zriadenie, žiadateľ obdrží do 45 dní stanovisko a kompostovisku je pridelené registračné číslo. Náklady na jeho vybudovanie znáša žiadateľ. „Poplatky alebo platby paušálu za jeho prevádzku nie sú žiadne,“ dopĺňa Kuricová. „Ak sa však členovia komunity dohodnú na nejakých za údržbu či rozšírenie kompostoviska, hradia ich zo svojich prostriedkov.“
Kedy sa stáva kuchynský biologický odpad nebezpečný?
V prípade kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu je dôležité vedieť, že ak skončí na skládke, spôsobuje výrazné znečistenie životného prostredia. Pri hnilobných procesoch totiž vznikajú rôzne výluhy, ktoré sa na skládkach miešajú s inými nebezpečnými látkami. Pri rozklade sa tiež uvoľňuje nebezpečný skleníkový plyn – metán. Kombináciou týchto prejavov sa tiež zvyšuje riziko vzniku požiarov na skládkach.
Bioodpad v kontexte so záväzkami EÚ
S ohľadom na záväzky voči EÚ sa v oblasti legislatívy okrem iného plánujú zmeny a zrušenie výnimiek na zber a triedenie kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu. To znamená, že samosprávy budú musieť zabezpečiť jeho zber a zhodnocovanie. Riešením bude triedenie, zber, zhodnotenie a premena kuchynského biologického odpadu na prirodzené hnojivo – kompost. Jeho použitie zlepšuje vlastnosti pôdy, predchádza eróziám, vymývaniu pôdy, bráni priesakom nebezpečných látok do hlbších vrstiev a podzemných vôd.
Čo zmena a zodpovedné konanie prinesú...
Za základ napredovania v zaobchádzaní s bioodpadmi je považovaný záujem spolupráce samospráv s obyvateľmi, vrátane ich edukácie a vytvárania pohodlných podmienok pre triedenie. „Je zásadné, aby ľudia pochopili, že bez ich záujmu a zapojenia, sa kvalita životného prostredia nezmení,“ uzatvára Kuricová. „Tiež je dôležité, aby vedeli, čo im zmena prinesie a že zodpovedné konanie môže byť ocenené. Samosprávam pomáhame aj s komplexným riešením evidencie odpadu. Začínajú si uvedomovať, že budú musieť začať s plnou vážnosťou evidovať odpad z každej domácnosti, lebo iba tak budú môcť predostrieť občanom spravodlivý systém. Samosprávy zistia, kde odpad vzniká, na základe toho budú môcť prijať adresné kroky na zmenu a motivovať ľudí aj nastavením spravodlivých poplatkov podľa úrovne triedenia v každej domácnosti. Čoskoro začne byť jasné, že tí, ktorí sa nebudú správať zodpovedne, môžu v budúcnosti platiť za odpady výrazne viac.“
