V odborných kruhoch i v očiach kolegov z Organizácie združenia výrobcov (OZV) ENVI - PAK je Ing. Mária Podlesná vnímaná ako špičková teoretická a aj praktická znalkyňa odpadového hospodárstva, vrátane spracovania biologických odpadov.
Môžete predstaviť kompostér, pri ktorom vás vidíme na obrázku?
Používam ho asi 8 rokov, predtým som kompostovala na voľných hrobliach (kopách). Tak ako kedysi rodičia a starí rodičia. Ide o najjednoduchší spôsob ako prirodzeným spôsobom zmeniť odpad na niečo veľmi užitočné. Za veľkú výhodu takéhoto kompostéra tiež považujem, že bioodpad netreba nikde vynášať, skladovať ho, znečisťovať okolie alebo sa obávať, že porušujem všeobecne záväzné nariadenia obce.
...hádžete ho rovno do kompostoviska...
Vnímam to ako otázku vlastnej voľby pri výbere, či bioodpad priamo meniť na hnojivo, alebo zaň zaplatiť za umiestnenie do smetnej nádoby. Kompostér má však aj ďalšie výhody.
Napríklad?
Predovšetkým som si ho dokázala urobiť sama z odpadových paliet, je ľahko demontovateľný a keď skončí jeho životnosť, použijem ho ako základ do ďalšieho kompostu. Takýchto kompostérov mám na záhrade ešte niekoľko (a na jej konci jednu veľkú „kopu“). Mám totiž velikánsku záhradu aj ovocný sad a množstvo bioodpadu z kuchyne je tiež nezanedbateľné.
Pri akej veľkosti záhrady treba rátať s viacerými kompostérmi?
Ich veľkosť, typ a množstvo jednoducho zvolíte podľa toho, koľko odpadu vyprodukujete. Netreba presne plánovať s koľkými vystačíte. Hlavne začnite a keď zistíte, že jeden nestačí, urobte si alebo kúpte ďalší! Typov je veľa a závisí od vašich možností, pre ktorý sa rozhodnete. Ale, samozrejme, aj od ich umiestnenia – vhodnejšie vyzerá vkusný plastový kompostér v parkovej časti záhrady, v úžitkovej však vystačíte aj s paletovým.
Dážďovky. Sú alebo nie sú nevyhnutnou súčasťou pre vytvorenie kvalitného kompostu?
Dážďovky sú prirodzenou súčasťou každého kompostu a pôdy vôbec. V prípade, že ich použijete, v zmysle dodáte do zmesi bioodpadu, práve ony urobia väčšinu prác a kompost nie je potrebné premiešavať. Celý proces síce trvá dlhšie, ale výsledkom je vermikompost – vysokokvalitné hnojivo plné enzýmov. Osobne som dvakrát zakladala vermikompost (moje deti ho volajú červíčnisko). Bohužiaľ, ak máte na záhrade krtka, ktorý si z „červíčniska“ urobí jedáleň...a tak mi dnes ostáva iba dúfať, že na budúci rok sa mi vermikompost podarí za pomoci ochrannej siete zo spodnej časti kompostoviska.
Čo dávate do kompostu?
Držím sa zdravého sedliackeho rozumu – ak si kúpim ovocie, zeleninu alebo mám doma iný prírodný produkt a zužitkujem to, odpad hádžem do kompostu. Skompostujem takmer všetok prírodný - trávu, lístie, drevnú hmotu (piliny, hobliny, štiepku, konáriky...), vaječné škrupiny, banánové šupky , zvyšky zo zeleniny, papierové vreckovky, hnedý kartón (bez potlače). Výnimkou je iba odpad živočíšneho pôvodu – zvyšky mäsa a podobne: nechcem, aby sa mi sem nasťahovali hlodavce.
Správny kompost je potrebné vrstviť.
Ak nie sú dážďovky, čo je pri „zretí“ podstatné?
Odpad miešať . Keď vložím tenkú vrstvu zelenej trávy prevrstvím ju napríklad pilinami alebo natrhaným kartónom, približne 50 percent zelenej hmoty k 50 percentám drevnej hmoty (konáriky, piliny, kartón a pod.). Robím to tak, aby sa „dovnútra“ dostal vzduch a nadmernú vlhkosť pohltilo niečo suché. V odbornej literatúre sa píše, že minimálne dvakrát do roka treba kompost prehádzať (väčšinou z jednej kopy na druhú, kvôli prieniku vzduchu). Niekedy to nedodržím, jednoducho nie je čas, pokiaľ však odpad správne vrstvím, nič sa nestane, len rozkladné procesy trvajú dlhšie.
Skutočne sa nič nestane?
Kompostovanie nie je nič zložité, nie je spustením jadrového procesu, ale jednoduchou cestou prírody ako s odpadom naložiť. Ona urobí takmer všetku prácu za vás. Alebo ste už niekedy videli lesníkov ako pod stromami prehadzujú lístie aby skompostovalo?
Kompostovanie v sídliskových bytoch, na balkónoch, v pivničných priestoroch, pred poschodovým činžiakom...nie je to len módna vlna, ktorá časom pominie?
Módna vlna určite nie, ale potešilo by ma, keby všetci ľudia začali bioodpad kompostovať. Ja každému hovorím: urob prvý krok a skús mesiac poctivo odpad triediť a bioodpad kompostovať. Zvlášť plasty, sklo, kovy, nápojové kartóny, skompostuj zeleninové a ovocné zvyšky, kvety, zvyšky kávy, vaječné škrupiny a podobne, urob to a zistíš, že vlastne do klasickej smetnej nádoby nemáš čo dať! Kto chce, hľadá spôsoby (aj na tom balkóne), kto nechce, hľadá dôvody (nemám to kde urobiť).
Ako vnímate postup vedenia obce v Trenčianskych Tepliciach, kde sa rozhodli nakúpiť majiteľom záhrad kompostéry na bioodpad?
Podľa mňa si vybrali najlepší spôsob nakladania s bioodpadom, aký povoľuje naša legislatíva. Bioodpad, ktorý sa v kompostéroch rozloží na kompost, môžu obyvatelia využiť vo svojich záhradách a nemusia kupovať hotové substráty či hnojivá. Z pohľadu životného prostredia zbierať takýto odpad do nádob a potom ich autami prevážať do vzdialených kompostární je pre životné prostredie zaťažujúce (míňajú sa palivá, znečisťuje ovzdušie exhalátmi). Zároveň je to aj ekonomicky pre konkrétneho človeka náročnejšie, veď treba zaplatiť dopravu, zber a nakladanie s bioodpadom. Ak teda podporíme snahu samosprávy a svoj bioodpad nebudeme vhadzovať do nádob na komunálny odpad, ale začneme ho kompostovať, pocítime to aj po ekonomickej stránke. Možno nie hneď, ale v dlhodobom horizonte sa predsa poplatky za nakladanie s odpadmi budú ďalej zvyšovať!
Ako vy osobne odpad vnímate?
Podľa mňa je najlepší odpad ten, ktorý nikdy nevznikol. Človek ho nepotrebuje. Ale keď čosi nepotrebuje, tak to nevyrobí a keď vyrobí, tak mu to na niečo slúži a on by mal hľadať cestu, aby mu slúžilo čo najdlhšie, nie iba čiastkovo. Vnímam teda odpad ako surovinu, ktorá má cenu. Keď začneme aj na bioodpad nazerať ako na surovinu, už to nebude odpad.
Na začiatku ste naznačili, že kompostovanie nie je ničím iným, ako pokračovaním v skúsenostiach dedov či pradedov, babičiek či prababičiek. Teda ničím novým...
Iste, kompostovali už naši predkovia, ktorí často nemali vzdelanie, ale pozorovali svoje okolie. Určite si mnohí súčasníci z detstva pamätajú na kopy zeleného odpadu v rohu záhrady, kde sa miešal hnoj s trávou, lístím a na jeseň sa všetkým hnojila záhrada, aby aj na budúci rok bola dobrá úroda. Dnes sme vzdelaní – technologicky, ekonomicky a neviem ako ešte – ale prirodzené veci sa nám zdajú byť „komplikované“. Prosím, nebojme sa kompostovania, skúsme ukázať deťom, že si vážime prírodu a vlastné okolie a že im to chceme odovzdať také krásne, aké nám to odovzdali dedovia a otcovia.
