Snímka zdroj: (zmos).
Združenie miest a obcí Slovenska ako najreprezentatívnejší zástupca najväčšieho zriaďovateľa škôl a školských zariadení očakáva od nového školského roka, že nebude obdobím pokračovania legislatívnej nestability a ekonomickej nezodpovednosti.
Tieto dva faktory sa vo výraznej miere totiž podpísali pod súčasný stav regionálneho školstva.
Modernizačný dlh 7 mld. Sk
Samospráva prevzala zriaďovateľskú kompetenciu voči školám a školským zariadeniam 1. 7. 2002. Na základe decentralizačných procesov prešla táto kompetencia na mestá a obce z vtedajších okresných úradov. Samospráva prevzala školy a školské zariadenia s vtedy vyčísleným modernizačným dlhom na cca 7 miliárd SK (225 mil.€). Fiškálna decentralizácia sa aj v tejto oblasti uskutočnila s účinnosťou od 1. januára 2005.
Samospráva vstúpila na veľmi nestabilné územie. Do jej kompetencií, a nie len v oblasti regionálneho školstva, permanentne zasahoval štát častou a nesystémovou novelizáciou zákonov (napr. zákon o štátnej správe v školstve bol už 30-krát novelizovaný za 16 rokov, zákon o financovaní regionálneho školstva 23-krát za 16 rokov a školský zákon bol novelizovaný už 29-krát za 12 rokov). Tieto permanentné zmeny spôsobili, že ak mestá a obce k 1. 1. 2004 mali v oblasti regionálneho školstva 43 základných samosprávnych kompetencií tak 1. 1. 2021 sa tento počet zvýšil na 73 teda o 70 %, a to bez zvýšenia objemu finančných prostriedkov.
Podľa Správy o hospodárení škôl a školských zariadení za rok 2019, ktorú vydáva ministerstvo školstva, mestá a obce sú zriaďovateľmi 10 532 škôl a školských zariadení (vrátane stravovacích), v ktorých poskytuje vzdelávania a služby 1,4 mil. deťom a žiakom a zamestnáva 84 505 zamestnancov z toho 56 452 pedagogických zamestnancov.
Mestá a obce sa za uplynulých 18 rokov dokázali pomerne úspešne vysporiadať s rôznymi problémami a nástrahami, ktoré im vývoj priniesol. Vložili veľký objem finančných prostriedkov do rozvoja kapacít a odstraňovania modernizačného dlhu a to často aj za cenu čerpania úverových zdrojov, ktoré mestá a obce splácali alebo budú splácať ešte niekoľko rokov.
Sto miliónov neštátnym školám
Bez potrebného zvýšenia zdrojov mestá a obce od roku 2007 musí samospráva financovať neštátne školy a školské zariadenia a to dokonca aj neštátne druhy škôl a školských zariadení, ktoré mestá a obce nemôžu zriaďovať ako napríklad špeciálne materské školy, centrá špeciálno-pedagogického poradenstva, liečebno-výchovné sanatóriá alebo reedukačné centrá.
Do roku 2007 bolo možné 100 % objemu finančných prostriedkov z výnosu dane určenej na školstvo poskytnúť školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí, tak v roku 2008 už to bolo len 94,44 % a v roku 2019 len 88,77 %. Neštátnym školám a školským zariadeniam tak bolo poskytnutých v roku 2008 z výnosu dane fyzických osôb určených na školstvo 5,6 % a v roku 2019 už to bolo 11,23 % z celkového objemu.
V roku 2020 tak mestá a obce v neštátnych školách a školských zariadeniach financujú 1 mil. 107 tis. prepočítaných žiakov, čo je cca 100 mil. €, ktoré by samosprávy mohli použiť na napríklad rozvoj svojich materských škôl.
Jeden objedná, druhý zaplatí
Samosprávy riešia aj také problémy, ako je nedostatok finančných prostriedkov na prevádzku základných škôl. Základné školy mestá a obce zriaďujú v rámci preneseného výkonu štátnej správy v školstve, takže náklady na túto kompetenciu má v plnom rozsahu hradiť štát. Výška prevádzkového normatívu na žiaka však nezohľadňuje ani inflačné vplyvy za toto obdobie a to napriek tomu, že už niekoľko rokov ZMOS upozorňoval ministerstvo, že v rámci normatívneho financovania na žiaka základnej školy sa zvyšuje len mzdový normatív a výška prevádzkového normatívu je reálne na úrovni roku 2005.
Podľa Správy o hospodárení škôl a školských zariadení za rok 2019, ktorú vydáva ministerstvo školstva, mestá a obce v roku 2019 poskytli základným školám z vlastných príjmov viac ako 10,3 mil. €. V prevažnej miere na úhradu energií, údržbu, materiálno-technické zabezpečenie škôl a dofinancovanie osobných nákladov. Tento nedostatok sa prejavil aj v poslednom období, keď základné školy evidovali zvýšené nároky na zabezpečenie prevádzky najmä v zabezpečovaní zvýšených hygienických a dezinfekčných potrieb a ochranných pomôcok.
Zriaďovatelia škôl a školských zariadení nám avizujú, že nejaké zásoby hygienických potrieb a ochranných pomôcok majú, ale sú to len množstvá, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou stačiť nebudú. Preto vítam a ďakujem za rozhodnutie pána ministra školstva vyčleniť finančné prostriedky ako pomoc školám na ich zabezpečenie.
Samospráva manažuje rozumom aj srdcom
Jednou z nosných myšlienok decentralizácie bol predpoklad, že samospráva bude svoje kompetencie vykonávať racionálnejšie s efektívnejším vynakladaním verejných zdrojov. Splnenie tohoto predpokladu môžeme zdokladovať na dvoch príkladoch:
Efektivita štátu: V roku 1989 bolo v sieti 2302 štátnych základných škôl so 724 248 žiakmi a 36242 učiteľmi, čo je priemerne 314,6 žiaka na jednu školu a 20 žiakov na jedného učiteľa. V roku 2002 bolo v sieti 2286 štátnych základných škôl so 576505 žiakmi a 39188 učiteľmi, čo je priemerne 252 žiakov na jednu školu a 14,7 žiakov na jedného učiteľa. V roku 2019 sme mali v sieti 1897 štátnych základných škôl so 417924 žiakmi a 32843 učiteľmi, čo je priemerne 220 žiakov na jednu školu a 12,7 žiakov na jedného učiteľa, čo je pokles oproti roku 2002 o cca 13,6%, teda v roku 2019 pripadlo na jedného učiteľa o 13,6% menej žiakov ako v roku 2002 a o 63,5% menej žiakov ako v roku 1989.
Efektivita samosprávy sa dá zdokumentovať napríklad na vývoji v materských školách.
V roku 1989 sme evidovali v sieti 4052 materských škôl s 241458 deťmi a 18729 učiteľkami, čo bolo priemerne 59,6 detí na jednu MŠ a 12,9 detí na jednu učiteľku. Štát do roku 2002 zrušil 846 materských škôl. Obce v roku 2002 prevzali 3206 materských škôl so 150182 deťmi a 15022 učiteľkami, čo bolo priemerne 47 detí na jednu MŠ a 10 detí na jednu učiteľku. V roku 2019 obce zriaďovali 2750 MŠ so 152832 deťmi a 15523 učiteľkami, čo je priemerne 55,6 detí na jednu MŠ a 10 detí na jednu učiteľku. Efektivitu môžeme vidieť napríklad v tom, že mestá a obce v roku 2019 zabezpečili predškolské vzdelávanie o 2800 deťom viac oproti roku 2002 v 2750 materských školách, čo je o 456 materských škôl menej.
Aj na základe vplyvu legislatívnych opatrení prijatých v minulosti evidujeme spomalenie rastu objemu finančných prostriedkov miest a obcí z prerozdelenia dane fyzických osôb určených na školstvo. Ak sa od roku 2016 do roku 2019 pohyboval medziročný nárast okolo 10% tak predpokladaný nárast medzi rokmi 2019 a 2020 bol už len na úrovni 3,5% a podľa júnového odhadu MF SR to bude o 5,5% nižší ako v roku 2019, pričom samosprávy musia v školstve nájsť finančné prostriedky na krytie nárastu osobných nákladov pedagogických zamestnancov, ktorý je v roku 2020 o 20% vyšší ako v roku 2019!
Konkrétne očakávania
V zmysle uvedeného očakávame, že spolu so začiatkom nového školského roka rozbehne ministerstvo školstva rokovania vo veci napĺňania Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020 až 2024, ktoré okrem iného obsahuje ciele:
- zjednotiť riadenie, financovanie a správu školstva,
- optimalizovať sieť škôl a školských zariadení,
- zjednotiť financovanie škôl a školských zariadení pod ministerstvo školstva,
- zaviesť rovné financovanie každého dieťaťa a žiaka bez rozdielu zriaďovateľa,
ZMOS je pripravený rokovať, lebo má argumenty, fakty a hlavne jasnú predstavu.
Samosprávu ako zriaďovateľov škôl a školských zariadení v novom školskom roku očakávajú aj ďalšie úlohy, ktoré vyplývajú z už prijatých legislatívnych zmien, alebo vyhlásení ako napr.
- zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania 5-ročných detí v materských školách od 1. 1. 2021, (ZMOS požaduje odloženie účinnosti najmenej o jeden rok),
- avizované zrušenie dotácií na obedy a zavedenie druhého daňového bonusu (negatívny dopad vo výpadku príjmov v objeme cca 130 mil. €),
- avizované zvyšovanie platov učiteľov od 1.1.2021 (v roku 2021 je avizovaný ešte nižší príjem samosprávy ako v roku 2020, je avizované znižovanie príjmov ostatných zamestnancov)
- plnenie úloh vyplývajúcich z opatrení vydaných ministerstvom a Úradom verejného zdravotníctva v súvislosti s druhou vlnou pandémie.
Samospráva, to sú zvolení zástupcovia obyvateľov miest a obcí. Ich úlohou je v prvom rade hájiť záujmy ich obyvateľov. Na uspokojenie ich potrieb v oblasti vzdelávania si zriaďujú školy a školské zariadenia. Bohužiaľ v posledných rokoch sa samospráva stretáva s rôznymi problémami zo strany škôl a školských zariadení, ak samospráva od nich vyžaduje, aby svoju činnosť a prevádzku podriadili záujmom detí, žiakov a ich zákonných zástupcov - rodičov. Niektoré školy a školské zariadenia nejako prestalo zajímať, ako bude zabezpečená starostlivosť o deti a žiakov v čase školských prázdnin (z celého roka je priemerne len 180 vyučovacích dní). Samospráva by preto privítala finančné zdroje na zabezpečenie prevádzky školských klubov detí a školského stravovania počas letných školských prázdnin, ako tomu bolo v minulosti.
Za celé obdobie rokov 2002 až 2020 sa mestá a obce museli a vedeli sa vysporiadať s rôznymi problémami, ktoré priniesol život alebo politické rozhodnutie. Stáli vždy v prvej línii spolu so svojimi školami a školskými zariadeniami a verím, že spoločnými silami zvládneme aj školský rok 2020/2021 a aj tie nasledujúce.
Zvládnime všetko, čo nás čaká
Predseda ZMOS Branislav Tréger v závere tlačovej besedy zaželal pedagogickým aj nepedagogickým zamestnancom v školstve úspešný školský rok. „Verím, že spoločnými silami úspešne zvládneme všetko čo nás čaká. Nebude to ľahké, ani jednoduché, ale s rozvahou a úprimným záujmom sa dajú zvládnuť aj prípadné komplikácie,“ povedal predseda ZMOS a ďalej konštatoval: „ZMOS od školského roka očakáva, že nebude obdobím pokračovania legislatívnej nestability.“
Autor: (Michal KALIŇÁK, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS)
