Komunálne voľby sa budú konať 29. októbra a kandidáti na predstaviteľov samospráv v nich prinášajú množstvo tém a ich riešení. Niektoré sú populárnejšie, iné zas menej. Chcú budovať detské ihriská, škôlky a školy, plánujú zlepšiť hospodárenie samosprávy, čerpať eurofondy alebo vybudovať kanalizáciu.
Iní slubujú priniesť do obcí a miest viac kultúry pre všetkých. Nezabúda sa ani na životné prostredie a viac zelene. Odpadovému hospodárstvu sa však vo svojom programe venuje už menej kandidátov či kandidátok.
Hoci téma životného prostredia a jeho zlepšenia rezonuje v takmer každej samospráve aj pred týmito voľbami, na odpady, ktoré nepopierateľne životné prostredie ovplyvňujú, sa už kandidáti zameriavajú menej. “Odpadové hospodárstvo je dôležitá téma, pretože efektívnejšie hospodárenie môže šetriť finančné zdroje obcí, a tým aj občanov, ktorí túto službu platia cez poplatky za komunálny odpad,” uviedol Matúš Sloboda, vedecký pracovník Ústavu verejnej politiky FSEV UK. A dodal, že napriek tomu je z prieskumov vidieť, že obyvateľov najviac trápia problémy, ktoré sú spojené s parkovaním, dopravou, kvalitou cestnej infraštruktúry a chodníkov. “Odpady stále nie sú dostatočne lákavou témou, ktorou by sa chceli ľudia prezentovať. Odpad je niečo, čoho sa chceme jednoducho zbaviť. Netreba ale zabúdať, že je súčasťou nášho života a musíme s ním naložiť tak, aby sa nestal trvalou záťažou a neskončil na skládke,” povedala Katarína Kretter, riaditeľka oddelenia komunikácie OZV ENVI - PAK, ktorá financuje triedený zber vo väčšine miest a obcí na Slovensku.
Mnohé samosprávy potrebujú zlepšiť odpadové hospodárstvo
Podľa Slobodu si viaceré samosprávy uvedomujú, že je nevyhnutné zefektívniť odpadové hospodárstvo. “Aj preto zavádzajú rôzne inovácie ako systematický zber dát a monitoring odpadových nádob, ktorý umožňuje naplánovanie zberu odpadu alebo umožňuje zaviesť systém platenia občanov len za vyprodukovaný odpad, a tým ich aj motivuje produkovať ho menej a separovať,” vysvetlil Sloboda. Podľa expertného partnera Únie miest Slovenska (ÚMS) pre odpadové hospodárstvo – INCIEN (Inštitút cirkulárnej ekonomiky) by téma odpadového hospodárstva mala byť prioritizovaná. “A to najmä z pohľadu znižovania množstva odpadov – aké opatrenia chcú mestá a obce zaviesť aj vzhľadom na neustále rastúce ceny za ich spracovanie a ukladanie na skládkach,” uvádza INCIEN. Slovensko totiž stále patrí ku krajinám Európskej únie s nízkou mierou recyklácie a vysokou mierou skládkovania.
Lepšie triedenie ide ruka v ruke so šetrením financií
Množstvo ľudí si stále nedostatočne uvedomuje fakt, že dôsledným triedením odpadu šetria financie obcí. “Za triedený zber občan totiž neplatí. Financujú ho výrobcovia prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov. Veľkú časť poplatku za komunálny odpad zhltne práve to, čo je v čiernej nádobe, teda to, čo v konečnom dôsledku skončí na skládke,” vysvetlila Kretter. “Lepším a dôkladnejším triedením ľudia zároveň dajú odpadu druhú šancu. Či už jeho recykláciou alebo energetickým zhodnotením šetria prírodné zdroje. A keďže vytriedený odpad neskončí na skládke, tak je to obrovské pozitívum aj pre životné prostredie,” povedala Kretter. Expertka ÚMS na odpadové hospodárstvo a životné prostredie Zuzana Čachová zdôraznila, že koncepčne dobre uchopené odpadové hospodárstvo má priaznivý environmentálny vplyv, čím zlepšuje kvalitu života a prostredia občanov. “Ovplyvňuje tiež nákladovosť a ekonomickú udržateľnosť tejto oblasti. Napríklad náklady na odpadové hospodárstvo patria medzi jedny z najvyšších rozpočtových položiek samosprávy,” doplnila Čachová.
Odpady sa týkajú každého občana
Podľa Čachovej je téma odpadov veľmi dobre komunikovateľná pre všetkých kandidátov. “Problematika odpadov sa týka v podstate každého občana. A to, aké podmienky/poplatky mu starosta/primátor vytvára, vie veľmi dobre ohodnotiť. V mnohých prípadoch aj býva dôvodom volebného rozhodnutia napríklad to, že primátor/starosta nezvýši poplatky, resp. ich zníži alebo ponúkne viac služieb pri nakladaní s odpadmi, príp. dosiahne nejaké významné úspechy, vysokú mieru triedenia, zlepší podmienky pre vyhadzovanie odpadov (napr. budovanie stojísk, prístreškov) a pod,” vysvetlila.Toto všetko podľa nej voliči pomerne dobre vnímajú a informácie vedia využiť pri svojom volebnom rozhodovaní. Pozitívom je tiež fakt, že sa o téme odpadov čoraz viac hovorí a ľudia začínajú mať väčší prehľad v tejto oblasti. “Zvýrazňuje sa význam obmedzovania vzniku odpadov a najmä tých jednorazových, väčšieho triedenia a recyklovania odpadov, eliminácia odpadov na skládkach, zaviedlo sa zálohovanie, preniesla sa finančná zodpovednosť za nakladanie s triedeným zberom na výrobcov a pod.,” doplnila Čachová.
Klimatické zmeny zasahujú mestá aj obce
Posledné roky sa témy životného prostredia dostávajú do popredia na celom svete, Slovensko nevynímajúc. O klimatickej zmene totiž už nielen počúvame, ale prežívame ju všetci. Ako prezradila Daniela Piršelová, hovorkyňa a poradkyňa pre komunikáciu klimatickej krízy Únie miest Slovenska (ÚMS), aj najnovší prieskum verejnej mienky Slovenská Klíma 2022, ktorý pripravil tím Katedry environmentálnych štúdií Masarykovej Univerzity a Inštitútu 2050, aj v spolupráci so slovenskými organizáciami, ukazuje, že je evidentné, že Slovákov veľmi výrazne trápia príčiny a dôsledky klimatickej zmeny a extrémy, ktoré prináša do každodenného života. “Toto by sa malo stať témou a prioritou vo všetkých voľbách, a to čo najskôr. Nič nie je viac ako život a zdravie. A rovnako aj občania by sa mali dožadovať zástupcov miest odpovedí na otázky, ako sú mestá na klimatickú krízu pripravené, čo naše mestá v tejto agende reálne robia, čo môžu robiť, v čom majú naopak zviazané ruky a čo potrebujú, aby mohli konať,” dodala Piršelová.
