Ilustračná snímka.
Mobil, mikrovlnka, práčka či iné elektrospotrebiče, ktoré sa v domácnosti pokazia, nemusia nevyhnutne skončiť na smetisku či zbernom dvore. Premýšľame ešte nad ich opravou?
Hoci sa to nie vždy dá a väčšina spotrebiteľov na to zabúda, je tu aj táto možnosť. Organizácia Repairably sa snaží zaviesť certifikáciu výrobkov, ktoré vedia deklarovať svoju jednoduchú a dostupnú opraviteľnosť.
Aj Vianoce sú obdobím, kedy sa množstvo elektroodpadu zvyšuje. Väčšina ľudí totiž možno ani nepotrebuje novú vec, ale túži po nej, lebo je modernejšia, výkonnejšia a lepšia. A tak sa aj veci, ktoré sú ešte funkčné, dostanú v ideálnom prípade do rúk niekomu, kde ešte poslúžia, v tom horšom prípade skončia na zbernom dvore či na smetisku. Alebo poznáte to, skončí sa záruka a často s ňou končí aj životnosť produktu, ktorý sa začne kaziť. Asi najlepšou možnosťou pre našu prírodu by bolo, keby sa spotrebiče dali relatívne jednoducho a nie nákladne opraviť, a teda dokázali by sme predĺžiť ich životnosť. Motivovať na jednej strane výrobcov, aby ľuďom ponúkli niečo navyše, nielen pomerne krátko fungujúcu vec, a zároveň na druhej strane motivovať aj spotrebiteľov, aby hľadali cestu, ako predĺžiť životnosť výrobkov, sa snaží organizácia Repairably. Práve preto zaviedli jedinečnú certifikáciu výrobkov, ktoré vedia deklarovať jednoduchú a dostupnú opraviteľnosť.
Enormné množstvá elektroodpadu ročne
Zber elektroodpadu zastrešuje na Slovensku napríklad aj ENVIDOM. Ako prezradila Daniela Laluhová, riaditeľka organizácie Repairably, podľa údajov ENVIDOMU sa v roku 2020 u nás vyzbieralo 46 000 ton elektroodpadu a v roku 2021 už odovzdali Slováci len cez mobilný zber 8 243 kusov elektroodpadu. “Keď sa na to pozrieme celosvetovo, tak v roku 2019 ľudia vyhodili 50 miliónov ton elektroodpadu. Predikcia na rok 2021 bola 52 miliónov ton, skutočnosť však bola horšia. V roku 2021 sme sa dostali až na číslo 57,4 milióna ton,” vysvetlila Laluhová počas rozhovoru v podcaste ENVI-cast.
Jednoduchá a dostupná opraviteľnosť
V Repairably sa aj z týchto dôvodov rozhodli zaviesť certifikáciu výrobkov, ktoré vedia deklarovať svoju jednoduchú a dostupnú opraviteľnosť. Myšlienka vznikla práve z chýbajúcej cirkularity produktov. “Sme nezávislá certifikačná jednotka, ktorá na základe bodov takzvaného manifesta (súboru 10 základných pravidiel, ktoré by mal výrobok spĺňať a ktoré zabezpečujú jednoduchú a dostupnú opravu) môže pretestovať výrobok a ak tieto body opraviteľnosti spĺňa, udelíme mu certifikát. Tento výrobok je potom označený logom a má alfa numerický kód, aby ho vedeli spotrebitelia v obchode jednoduchšie rozlíšiť,” vysvetlila Laluhová s tým, že výrobok musí spĺňať všetky pravidlá, lebo vždy keď nejaký bod chýba, práve na ňom môže oprava stroskotať. Je to teda pomôcka pre spotrebiteľa, aby sa vedel správne rozhodnúť pri kúpe elektrospotrebičov.
Revolúcia opraviteľnosti
Samotná opraviteľnosť je v súčasnosti akýsi protipól k tomu, k čomu sme vedení, a to kupovať stále nové výrobky. Nie je to až tak dávno, keď bolo úplne bežné si veci nechať opraviť namiesto toho, aby sme ich hneď nahrádzali novými. “Myšlienka certifikácie a označovania výrobkov takýmto spôsobom je revolučná v tom, že sme v tomto jediní na svete, nič také doteraz neexistovalo. V zahraničí existuje napríklad hnutie Right to repair, čiže právo na opravu, ktoré bojuje za to, aby spotrebitelia mali právo na opravu vlastného výrobku,” povedala Laluhová. Ako ďalej vysvetlila, certifikovať sa dá akýkoľvek produkt zložený z niekoľkých súčastí, povedzme päť a viac. “Mal by sa dať rozmontovať a zmontovať, čiže opraviť a vďaka oprave ušetriť všetky fungujúce časti, ktoré sú v poriadku. Môže to byť elektronika, ale aj čokoľvek iné, ako nábytok, osvetlenie, hračky, dopravné prostriedky, bicykle,” vysvetlila Laluhová.
Cena opravy verzus cena nového produktu
Je pravda, že často sa veci nedajú opraviť alebo je ich oprava príliš drahá, či po dvoch-troch rokoch máte problém zohnať náhradné diely, napríklad na mobil. Veľa ľudí má s týmto skúsenosti. “Tých prekážok je viac. Prvá je cena opravy v rámci Európskej únie. Približne 77 % z nás sa preto rozhodne pre kúpu nového výrobku. Toto všetko sa snažíme tým manifestom riešiť, aby oprava bola naozaj uskutočniteľná,” povedala Laluhová. Na Slovensku dokonca existujú rôzne komunitné centrá, kde ľudí naučia nejaké základné opravy, ktoré si potom vedia urobiť sami. Aj na internete si dnes človek, ak chce, nájde množstvo návodov, ako si pomôcť pri nejakej menšej oprave. “Myslím si, že po úspešnej oprave získa človek pocit, že sa to dá. Napríklad naši bratia v Čechách sú omnoho intenzívnejší kutilovia. Snažia sa veci opravovať. Majú napríklad dielňu, ktorú museli po roku prevádzky zväčšiť z dôvodu veľkému záujmu. Majú aj stránku opravarna.cz, ktorá spája opravárov s ľuďmi, čo niečo potrebujú, podľa lokality,” vysvetlila.
Na recykláciu by malo ísť naozaj niečo, čo sa už nedá použiť
Podľa Laluhovej je dôležitou otázkou aj to, či to, čo vyhodíme, je naozaj odpad. Nie všetko sa dá recyklovať alebo sa recykluje ťažko. “Ideálne na recykláciu by mal ísť úplný zvyšok produktu, ktorý sa už nedá znovu použiť. Čo funguje, používam alebo posuniem ďalej. Ak sa spotrebič pokazí, najprv ho treba dať opraviť. Ak oprava nie je možná, výrobok sa dá rozobrať na súčiastky, ktoré sú funkčné a dajú sa použiť pri iných opravách a len nepoužiteľný zvyšok by mal ísť na recykláciu. Snažíme sa však, aby sa tam výrobok vôbec nedostal, alebo sa tam dostal čo najneskôr,” prezradila predstavu ideálneho riešenia.
Šetrenie zdrojov a menej odpadu
Ďalšou možnosťou, ako predĺžiť život spotrebičom, ktoré síce fungujú, ale u nás už nemajú využitie, je ich posunutie niekomu inému. Čoraz väčšej popularite sa v súčasnosti tešia rôzne susedské burzy, bazáre a swapy. “Je výborné, ak si ľudia takto vedia posunúť veci, ktoré pre nich už v domácnosti nemajú význam. Či už sú to spotrebiče, alebo napríklad hračky a oblečenie, z ktorých deti rýchlo vyrastú. Aj týmto spôsobom im dávajú druhú šancu a nemusia tak predčasne skončiť v lepšom prípade na zbernom dvore, odkiaľ poputujú na recykláciu alebo energetické zhodnotenie a v tom horšom prípade na skládke, kde sa navždy stanú záťažou pre životné prostredie,” povedala Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI - PAK, ktorá zabezpečuje triedený zber vo väčšine miest a obcí Slovenska. Zároveň dodala: “Samozrejme, netreba zabúdať ani na šetrenie zdrojov, ktoré tiež nie sú nevyčerpateľné.”
