Snímka zdroj: (ed).
Organizácie zodpovednosti výrobcov elektrozariadení (OZV) si už dlhodobo uvedomujú, že bez ich vzájomnej spolupráce by nebolo možné plniť ciele zberu stanovené EÚ. A tie sú čoraz ambicióznejšie.
Minimálny cieľ zberu je pre rok 2016 až 48 % z priemernej hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh v troch predchádzajúcich rokoch v SR. Od roku 2021 to bude až 65 %. OZV preto podporovali presadenie vzniku koordinačného centra aj do novej legislatívy platnej od 1. 1. 2016. A v októbri 2016 Koordinačné centrum pre zber elektroodpadu aj založili.
Koordinačné centrum zberu elektroodpadu založili OZV ako neformálnu platformu už v roku 2010, keď podpísali so ZMOS memorandum o spolupráci. Jeho úlohou bolo zabezpečovať, aby sa vyzbieral a prefinancoval všetok elektroodpad z obcí a miest. Jeho úlohou je aj dnes naďalej rozvíjať a zefektívňovať systém zberu elektroodpadu, aby slovenskí spotrebitelia mali dostatok možností ako sa ho ekologicky a pohodlne zbaviť a aby Slovensko v budúcnosti plnilo náročné ciele zberu
Zber a recyklácia elektroodpadu na Slovensku je skvelým príkladom efektívneho uplatňovania rozšírenej zodpovednosti výrobcov
Elektrozariadenia sú zložité výrobky, preto je dôležité, aby výrobcovia mali pod kontrolou nielen ich výrobu a predaj, ale aj proces ich zberu a recyklácie. Preto sú zaň už od roku 2005 v celej EÚ, vrátane Slovenska, zodpovední výlučne výrobcovia elektrozariadení. Nepotrebné spotrebiče sa nesmú zneškodňovať spolu s komunálnym odpadom. Preto museli výrobcovia s ohľadom na ambiciózne ciele smernice OEEZ v relatívne krátkom čase vybudovať celú infraštruktúru nakladania s elektroodpadom. Od počiatku svojej činnosti v tejto oblasti výrobcovia na Slovensku dôsledne uplatňovali princípy svojej rozšírenej zodpovednosti, aj keď ešte nebola zapracovaná v legislatíve. To pre Slovensko znamená významné prínosy:
- Výrobcovia prostredníctvom svojich dnes nazývaných organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV)každoročne zabezpečia a financujú zber, prepravu a spracovaniepribližne 22-tisíc ton elektroodpadu zo svojich výrobkov. Slovensko vďaka nim plní ciele zberu elektroodpadu stanovené európskymi smernicami rovnako pre všetky krajiny. V niektorých kategóriách ich dokonca prekračuje.Slovenskí spotrebitelia sa pritom v porovnaní so spotrebiteľmi z vyspelých krajín snažia, aby im nové spotrebiče slúžili čo najdlhšie. Preto ich do zberu vyraďujú po dlhšom čase v porovnaní s vyspelými krajinami.
- Systém nakladania s elektroodpadom je pre samosprávy vyvážený, ekonomicky zvládnutý a má významný ekologický prínos.
- Už pred 11 rokmi výrobcovia vybudovali obľúbený spätný odber elektroodpadu prostredníctvom elektropredajní. Napriek tomu, že predajne až do roku 2009 neboli zo zákona povinné nepotrebné spotrebiče od spotrebiteľov odoberať.
- Neustále sa rozširuje sieť zberných miest elektroodpadu.
- Prostredníctvom informačných kampaní a zberových aktivít učia dospelých spotrebiteľov ako aj tisíce žiakov v školách ako a prečo recyklovať staré spotrebiče.
- Za 11 rokov na Slovensku vyzbierali a prefinancovali recykláciu vyše milióna kusov nepotrebných chladničiek a mrazničiek, viac ako milión kusov televízorov a monitorov a nad 15 miliónov kusov žiariviek, pričom tento elektroodpad kvôli jeho negatívnym dopadom na životné prostredie patrí medzi najnebezpečnejšie druhy elektroodpadu.
Rozšírená zodpovednosť výrobcov
Rozšírenú zodpovednosť výrobcov definuje OECD ako environmentálnu politiku, v rámci ktorej výrobcovia nesú zodpovednosť za dopady svojich výrobkov na životné prostredie v celom cykle - od výberu materiálov a dizajnu nových výrobkov, cez výrobný proces, užívanie výrobkov a ich opätovné použitie až po ich ekologickú likvidáciu v okamihu, keď doslúžia. Vo vyspelých krajinách sa rozšírená zodpovednosť výrobcu realizuje presunom zodpovednosti z obcí na výrobcov. Cieľom je zbaviť obce zodpovednosti za recykláciu a presunúť ju na výrobcov tak, aby finančné náklady na recykláciu mohli zahrnúť do konečnej ceny nových výrobkov. Vyspelé štáty sa snažia stimulovať výrobcov dizajnovať svoje výrobky tak, aby sa znížilo množstvo zneškodňovaného odpadu, zvýšila kvalita recyklácie a znížil obsah nebezpečných látok a surovín z neobnoviteľných zdrojov v nových výrobkoch. A naopak, aby sa zvýšilo používanie druhotných surovín pri výrobe.
