Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja dnes schválilo výzvu adresovanú vláde, na prehodnotenie rozdeľovania peňazí z envirofondu pre strategické podniky, ktorých prevádzka je energeticky náročná a teda ju významne ovplyvňujú ceny elektriny. Na území kraja sa nachádzajú hneď tri.
Pomôcť v čase krízy strategickým podnikom by mohla novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Zákon dnes umožňuje prostredníctvom environmentálneho fondu vrátiť naspäť do strategických podnikov 7,5% z výnosu, získaného z dražieb emisných kvót. Táto suma by však mala byť vyššia, k čomu dnes vyzvali vládu aj poslanci Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK).
„Vyspelé krajiny, ktoré chcú na svojom území takéto strategické podniky udržať, im ponúkajú kompenzácie z výnosu v priemere vo výške 18%. Realita u nás je taká, že hoci je v zákone 7,5%, ministerstvo životného prostredia môže v odôvodnených prípadoch túto výšku meniť. Podľa podnikov sa im v podobe kompenzácií vrátili v uplynulých rokoch len asi 2% z výnosu,“ povedal na dnešnom tlačovom brífingu predseda BBSK Ján Lunter.
V dobe, keď ceny energií, potravín a ďalších dôležitých komodít raketovo stúpajú, hľadajú vyspelé krajiny všetky možné riešenia, ako systémovo pomôcť.
„Preto aj my vyzývame vládu, aby zamedzila významným hospodárskym škodám a urýchlene zákon o obchodovaní s emisnými kvótami novelizovala, pri stanovení výšky kompenzácie na 18%. Aj takto môže pomôcť udržať u nás podniky, z ktorých každý zamestnáva rádovo stovky až tisícky ľudí a ktoré sa významným spôsobom podieľajú na tvorbe HDP,“ doplnil Ján Lunter.
Ohrozená je výroba priamo v kraji
To, že sa touto témou zaoberalo aj krajské zastupiteľstvo, nie je náhoda. Na území BBSK sa nachádzajú hneď tri takéto strategické podniky, ktorým boli vyplatené kompenzácie z Environmentálneho fondu – ide o Železiarne Podbrezová, SHP Harmanec a o spoločnosť Slovalco v Žiari nad Hronom.
„Práve posledný menovaný, výrobca primárneho hliníka, patrí k energeticky najnáročnejším spoločnostiam a ročne na svoju výrobu spotrebuje až 10 % celoslovenskej spotreby elektriny. Preto sa Slovalca silne dotýka zvyšovanie cien energií a hrozí, že v roku 2023 bude spoločnosť nútená ukončiť výrobu v Žiari nad Hronom. Pritom ide o spoločnosť s ekologickou prevádzkou, ktorá zamestnáva až 4% všetkých zamestnaných v žiarskom okrese. To nesmieme dopustiť,“ povedal podpredseda BBSK Ondrej Lunter.
Naviac, koronakríza a čipová kríza ukázali, že v strategických materiáloch sa nedá vždy spoľahnúť iba na dovozy zo zahraničia a vlastná výroba hliníka je pre Slovensko o to významnejšia, že je predpoklad, že dopyt po ňom nebude v dlhodobom horizonte klesať.
„Ak nevynaložíme zdroje z envirofondu pre podniky ako Slovalco, prídeme o ekologického výrobcu hliníka a budeme musieť nakupovať „špinavý“ čínsky hliník,“ upozorňuje podpredseda BBSK.
Obavy v regióne
„Ani náš kraj, ani naša krajina a ani Európa si nemôžu dovoliť o takúto prevádzku prísť – o to dôraznejšie preto apelujeme na vládu, aby sa ku strategickým podnikom, ktoré dávajú prácu množstvu ľudí a vyrábajú suroviny nevyhnutné pre fungovanie dnešnej spoločnosti, postavila partnersky a dorovnala ich kompenzácie na úroveň európskeho priemeru – teda 18 % výnosu z dražieb emisných kvót,“ povedal Ondrej Lunter.
„Obyvatelia stredného Pohronia sledujú situáciu so strachom a obávajú sa, že výroba hliníka v Žiari nad Hronom po 70 rokoch skončí. Spustili sme preto petíciu na podporu zachovania spoločnosti Slovalco, do dnešného dňa máme vyzbieraných asi 5000 podpisov, do mesiaca-dvoch predpokladáme, že ich bude dvojnásobok. Vláda už dva roky sľubuje, že zmení zákon tak, aby boli naše spoločnosti konkurencieschopné. Má k dispozícii nástroje a aj dostatok zdrojov v environmentálnom fonde, uvidíme, ako sa k tomu postaví aj po tejto výzve,“ uzavrel Ladislav Kukolík, poslanec ZBBSK za obvod Žiar nad Hronom.
