ZMOS upozorňuje prezidentku s obavami o porušovanie vlastníckeho práva

Združenie miest a obcí Slovenska upozorňuje, že uvedená novela je v rozpore s bazálnou ochranou vlastníckeho práva, ale najmä je porušením základnej zásady právneho štátu, a to princípu proporcionality.

Hádžu ich do jedného vreca

ZMOS upozorňuje, že problém environmentálnych záťaží je v realite slovenskej samosprávy jedným zo zásadných problémov v oblasti životného prostredia, rovnako ako i v oblasti správy majetku obcí. Predstavitelia miest a obcí sú často iniciátormi riešenia environmentálnych záťaží na ich území, rovnako ako aj na nehnuteľnostiach v majetku obce. Napriek tomu nemožno súhlasiť s návrhom zákona, tak ako bol schválený v treťom čítaní v parlamente, a to z dôvodu, že samosprávy ako vlastníci nehnuteľností, na ktorých sa environmentálne záťaže nachádzajú, sa stali spolu so súkromnými vlastníkmi automaticky zodpovednými za ich vznik, a tak s nimi aj novela nakladá.

Konkrétne porušenie Ústavy

Ústava Slovenskej republiky garantuje v čl. 44 právo na priaznivé životné prostredie. Ak ciele stanovené v schválenej novele zákona sú vyjadrením práva občanov na priaznivé životné prostredie, tak riešenie, ktoré má slúžiť na dosiahnutie týchto cieľov považujeme za porušenie čl. 20 Ústavy a to práva  vlastniť majetok. Konflikt týchto dvoch práv je o to silnejší, že ochrana vlastníckeho práva je podľa nás len jedným z porušení základných a práv a slobôd v dotknutej novele.

Vlastníci nehnuteľností na ktorých sú environmentálne záťaže majú výnimočnú možnosť si vybrať akým spôsobom budú ukrátení na svojich právach – a teda, či zaplatia finančnú náhradu štátu za službu vo verejnom záujme alebo sa nechajú po dobu 30 rokov obmedzovať na svojich vlastníckych právach prostredníctvom záložného práva v prospech štátu.

ZMOS vzhľadom na uvedené považuje navrhovanú novelu za porušenie tak čl. 12 ods. 4 Ústavy: „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody,“ ako aj čl. 20 ods. 4 Ústavy: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“

Dvakrát poškodení

Vlastníci nehnuteľností, na ktorých sa nie z ich viny nachádza environmentálna záťaž, sú tak poškodení hneď dva krát – prvý krát konaním osoby, ktorá je pôvodcom environmentálnej záťaže a druhý krát konaním štátu, ktorý zodpovednosť za konanie pôvodcu presúva na vlastníka nehnuteľnosti. A robí to ten istý štát, ktorý nebol v rámci konania v zmysle § 5 zákona č. 409/2011 Z.z. spôsobilý zistiť vinníka/pôvodcu environmentálnej záťaže.

Test proporcionality

V rámci testu proporcionality ako základnej skúšky „ústavnosti“ zásahu do práva jednotlivca je možné konštatovať splnenie podmienky oprávneného cieľa, avšak to je podľa nášho názoru aj posledná splnená podmienka. Prostriedky, ktoré zákonodarca volí pre dosiahnutie tohto cieľa sú „drastické“ a neprimerané. Nie je možné ani spravodlivé vlastníka označiť za toho, kto je bez náležitej náhrady povinný znášať konanie štátu, ktoré je vo verejnom záujme. Dokonca je povinný toto konanie vo verejnom záujme financovať.

Z celého návrhu zákona nie je taktiež zrejmé, čo je účelom zriadenia záložného právo v rozsahu 30 rokov. Je to zabezpečenie pohľadávky, ktorá sa bude aj reálne počas jeho trvania vymáhať? Alebo je účelom záložného práva zabezpečenie prístupu štátu k nehnuteľnosti a realizáciu stanovených cieľov? Je 30 ročná doba trvania záložného práva nevyhnutná na dosiahnutie sledovaného cieľa?

Problémom je aj nejednoznačnosť

ZMOS za ďalšie problematické časti zákona považujeme jeho nejednoznačnosť vo vzťahu k procesným inštitútom. Ústava pozná inštitút obmedzenia vlastníckeho práva a tým inštitútom je vyvlastnenie. Procesný postup upravený v dotknutej novele je obchádzaním inštitútu vyvlastnenia, kde primárnou podmienkou je obmedzenie vlastníckeho práva za primeranú náhradu.

Združenie miest a obcí Slovenska ako zástupca samospráv, ktoré sú vlastníkmi nehnuteľností s environmentálnymi záťažami, dôrazne nesúhlasí s prijatou novelou. Nesúhlasíme ani s procesom, ktorý opäť ignoroval odbornú diskusiu a vyhodnotenie finančných dopadov. Prijímanie zásadných zmien s miliardovými dopadmi na neštátne subjekty prostredníctvom poslaneckej novely zákona je v rozpore s riadením verejných politík v súlade so zásadami dobrého vládnutia  ako je napríklad zodpovednosť, participácia, predvídateľnosť a transparentnosť.

ZMOS na základe týchto faktov požiadal prezidentku republiky o uplatnenie práva a iniciovanie preskúmania súladu predpisu nižšej právnej sily s Ústavou Slovenskej republiky.