Združenie miest a obcí Slovenska prostredníctvom viacerých samospráv poukázalo na problémy pri povodniach. Zároveň formulovalo riešenia, ktoré dokážu zvýšiť ochranu zdravia, majetku aj ekonomické aspekty.
Nepríjemné skúsenosti samospráv
František Matušík, starosta obce Domaniža z okresu Považská Bystrica v súvislosti s povodňami uvádza: „Za posledných osem rokov trápili našu obec záplavy každoročne, a to s rôznou intenzitou. Silné búrky tento rok spôsobili dve prívalové vlny, jedna nárazová vlna prišla v smere od Ďurďového a druhá vlna od Čičmian. Vzhľadom k závažnosti situácie bol 1. augusta 2021 vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity a mimoriadna situácia, 2. augusta 2021 bol III. stupeň odvolaný a vyhlásený bol II. stupeň povodňovej aktivity, mimoriadna situácia a II. stupeň povodňovej aktivity boli odvolané večer 6. augusta 2021. Zistilo sa, že intenzitu a silu povodne ovplyvňovali aj prívalové vody z lesov a polí v dôsledku vyrúbaných lesov, pričom lesné zvážnice nespĺňajúce normy. Ďalším dôvodom bol fakt, že v okolí máme neobhospodarené polia - väčšinou zatrávnené – chýbali tak prirodzené bariéry a do dediny sa splavila aj pôda z lesa a vytvoril sa tak lievik pre prívalovú vodu. Škody nie sú malé a neistota narastá pri každom daždi.“
Svoje skúsenosti tlmočí aj starosta obce Košecské Podhradie Rastislav Čepák: „Dňa 25. júla 2021 a potom 1. augusta 2021 bol vyhlásený 3.stupeň povodňovej aktivity na Podhradskom potoku a jeho prítokoch. Ani starší ľudia nepamätajú na povodeň , ktorá prišla v priebehu siedmych dní 2 krát. Očakávame údaj s SHMÚ (aká voda padla 100 ročná? 200 ročná?). Podľa riaditeľa z Povodia Váhu Piešťany, boli takéto intenzívne zrážky, na relatívne malej ploche zaznamenané naposledy v r. 1823. Odhadované škody, ktoré vznikli pri týchto živelných pohromách, sme odhadovali medzi 500 tis. až 1 mil. euro. Realita môže byť horšia po odhade statika, ktorý sa vyjadril, že prístupové mosty nespĺňajú kritériá bezpečnosti prejazdu. Už teraz je zrejmé, že obec sa sama nedokáže vysporiadať so vzniknutou situáciou. Oslovili sme pána premiéra, avšak doteraz nebola žiadna odozva. Podľa môjho názoru je potrebné riešiť príčiny, aby sme neriešili dôsledky. Je potrebné pre správcov tokov pripraviť dostatok financií , aby sa mohla robiť pravidelná údržba koryta. „Jeden báger“ pre územie od Kysúc po Piešťany je určite nepostačujúci. Posledné roky ukazujú, že je potrebné pripraviť sa na takéto extrémne udalosti. Raz to udrie u nás, inokedy u „susedov.“
Starosta obce Zborov z okresu Bardejov a predseda regionálneho združenia miest a obcí Šariš – Bardejov Ján Šurkala dodáva: „Záplavy sa tento rok nevyhli ani nášmu okresu a spôsobili značné škody na verejnom a súkromnom majetku v mnohých obciach. Dotknutí starostovia sú znepokojení najmä nedostatočnou prevenciou, tak zo strany štátu ako aj Slovenského vodohospodárskeho podniku. Pomoc prichádza neskoro a býva takmer výlučne limitovaná na odstraňovanie následkov povodní. Snahy obcí o trvalé preventívne opatrenia sú negované veľkou byrokraciou zo strany štátnych orgánov. Napríklad obec Zborov čaká už vyše pol roka na schválenie nájomnej zmluvy na pozemok pod miestym potokom, ktorá je nevyhnutnou podmienkou podania žiadosť o príspevok na vybudovanie regulácie toku. Medzičasom sa tento potok vybrežil už trikrát a dotknutí obyvatelia žijú v stálom strachu o svoj majetok a životy."
Starosta Udavského Peter Hudák spomína na udalosti, ktoré sa udiali presne pred rokom: „Horný Zemplín sa v utorok ocitol pod vodou. Tá zaplavila cesty, vytrhávala asfalt, dokonca brala autá. Pomáhalo až 220 profesionálnych a dobrovoľných hasičov.“
Primátor Humenného Miloš Meričko na tlačovej besede vo vzťahu k povodniam, ktoré mimoriadne vážne zasiahli Humenné pred rokom konštatoval: „Mesto Humenné evidovalo v minulom roku povodňovú situáciu v severnej i južnej časti mesta. V rámci protipovodňovej ochrany severnej časti mesta Humenné v lokalite Dubník sa počíta so stavbou suchého poldra na vodnom toku Lieskovec a prepážok na vodných tokoch Lieskovec a Hlboký potok. Suchý polder vznikne postavením hrádze pre zachytenie prívalových zrážkových vôd a ich bezpečné postupné vypúšťanie späť do vodného toku. Prepážka vznikne vybudovaním betónového múra na vodnom toku a slúži na zachytenie splavenín počas prívalových zrážkových vôd. Obe protipovodňové opatrenia má realizovať Slovenský vodohospodársky podnik. V tejto oblasti súčinné, je vydané územné rozhodnutie a prebieha majetkovo – právne vysporiadanie pozemkov (s 20 zo 48 vlastníkmi boli uzatvorené zmluvy). Celé to vyústi do vydania stavebného povolenia a realizáciu stavby poldra a prepážky, ktorú zabezpečí SVP. Medzičasom sme absolvovali viacero kôl rokovaní so zainteresovanými stranami ohľadne povodní, jedným z možných riešení protipovodňových opatrení na zachytenie a odvedenie prívalových zrážkových vôd v južnej časti mesta (Sídlisko pod Sokolejom) obsahuje výstavbu vodozádržných systémov (vsakovacie jamy a pod.). Zatiaľ boli prehlbené a vytvorené nové rigoly priamo na problémových miestach.“
Od problémov k riešeniam
Združenie miest a obcí Slovenska na základe skúseností, ale aj problémov v mnohých samosprávach požaduje zriadenie aplikácie prostredníctvom ktorej by starostovia a primátori jednoduchým spôsobom nahlasovali stupeň povodňovej aktivity, ako aj zmeny hladiny vodných tokov. Táto informácia by bola automaticky v systéme, ktorý by bol on-line prístupný štátnym zložkám, správe povodia a tiež ostatným samosprávam. ZMOS zároveň žiada, aby bola refundácia za škody spôsobené záplavami prioritne financovaná, nakoľko okresné úrady pomerne rýchlo odstupujú príslušné dokumenty ministerstvu, avšak samosprávy neraz čakajú aj rok na tieto financie. Zároveň požadujeme výrazné investície do techniky pre správcov povodí, keďže sme svedkami toho, ako jeden bager je k dispozícii pre celý kraj, čo je alarmujúca situácia. ZMOS zároveň apeluje na správcov povodí, aby udržiavali vodné toky v adekvátnom stave a operatívne vyhoveli samosprávam, ktoré prejavia záujem o svojpomocné úpravy vodného toku na ich území.
Živý vidiek
Združenie miest a obcí Slovenska v súvislosti so záplavami pripomína, že Slovensko je typicky vidiecka krajina v ktorej obce tvoria 96 % zo všetkých samospráv a práve preto bude táto agenda aj predmetom rokovania 31. snemu ZMOS, ktorý sa uskutoční v dňoch 8. a 9. septembra 2021. ZMOS zároveň poukazuje na potrebu zelených eurofondov pre obnovu krajiny, rozvoj pôdohospodárstva a podporu krajinotvorby vrátane riešenia dopadov klímy a preventívnych opatrení vo vzťahu k záplavám a správe vodných tokov. Preto považuje za nesmierne dôležité, aby štát jasne deklaroval a kvantifikoval objem financií pre nadchádzajúce desaťročné obdobie Európskych investičných a štrukturálnych fondov, aby sa aj mestá a obce ako oprávnení žiadatelia o tieto finančné mechanizmy vedeli čo najlepšie pripraviť na úspešné projekty.
Miloš Meričko, primátor mesta Humenné o povodniach, video si môžete pozrieť TU
Peter Hudák, starosta obce Udavské (okres Humenné) o povodniach, video si môžete pozrieť TU
Ján Šurkala, starosta obce Zborov (okres Bardejov) o povodniach, video si môžete pozrieť TU
František Matušík, starosta obce Domaniža (okres Považská Bystrica) o povodniach, video si môžete pozrieť TU
Rastislav Čepák, starosta obce Košecké Podhradie (okres Ilava) o povodniach, video si môžete pozrieť TU
Autor: (Michal KALIŇÁK, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS)
