Ilustračná logo
Mesto Žilina sa pred troma rokmi zapojilo do projektu SOLEZ zameraného na znižovanie uhlíkových emisií. S jeho implementáciou sa v týchto dňoch končí.
Cieľom projektu bolo zabezpečiť medzinárodnú výmenu skúseností medzi partnermi a motivovať ich, aby využívali moderné technológie na riešenie problematiky nízkouhlíkovej mobility.
Žilina sa ako jediný zástupca Slovenskej republiky vďaka tomuto projektu pridala k ďalším šiestim krajinám strednej Európy, ktoré zdieľajú vôľu chrániť kľúčové mestské oblasti pred dopravou, prostredníctvom využitia nízkoemisných zón a ďalších opatrení. „Jednou z hlavných aktivít projektu SOLEZ bolo vypracovanie Akčného plánu nízkouhlíkovej mobility. Plán zohľadňuje súčasný stav dopravy v meste a na tomto základe stanovuje jeho ďalší rozvoj prostredníctvom krátkodobých a dlhodobých opatrení,“ vysvetlil Ľuboš Slebodník, vedúci oddelenia mobility z Mestského úradu v Žiline.
Piliermi projektu boli dve pilotné aktivity. Prvou bolo vypracovanie štúdie vyhodnocujúcej možnosti nasadzovania elektrobusov do reálnej prevádzky mestskej hromadnej dopravy. Druhou aktivitou projektu bolo opatrenie na zefektívnenie možnosti parkovania v centre mesta s využitím inteligentných systémov. „Jedným z opatrení je, aby sa územie vybavilo dlhodobým monitorovaním intenzity dopravy. Za týmto účelom boli v predošlých dňoch vybavené všetky vjazdy a výjazdy inteligentnými prejazdovými senzormi,“ vysvetlil Slebodník.
Počas trojročnej implementácie projektu zorganizovala žilinská samospráva množstvo podujatí, seminárov i workshopov, ktorými sa účastníci zapájali do procesov či získavali nové informácie. „Žilina má strategickú polohu, z čoho pramení aj neúmerné dopravné zaťaženie, ktoré negatívne vplýva na kvalitu života obyvateľov v meste a našou snahou je túto oblasť riešiť. Vďaka projektu SOLEZ sme získali cenné poznatky v oblasti prístupov pri zavádzaní rôznych opatrení,“ uzavrel žilinský primátor Peter Fiabáne.
Náklady spojené s implementáciou projektu sa vyšplhali na približne 105 000 eur, pričom takmer 72 000 eur bolo hradených z programu Interreg Central Europe.