Ilustračná snímka
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republiková únia zamestnávateľov, Združenie miest a obcí Slovenska a Klub 500 v spoločnom tlačovom vyhlásení vyjadrujú hlboké sklamanie z prístupu poslancov Národnej rady SR.
Sklamanie z toho, že pred prosperitou Slovenska uprednostňujú lacný populizmus a zbieranie volebných hlasov. Zvýšenie nákladov firiem prostredníctvom novely Zákonníka práce bez akéhokoľvek rozumného odôvodnenia a diskusie považujú zástupcovia firiem za vrcholne nezodpovedný hazard s celou ekonomikou a budúcnosťou Slovenska.
Na nedostatky novely Zákonníka práce, ktorá opätovne rozmrazuje mzdové príplatky za prácu počas noci, víkendov či sviatkov sme upozorňovali už od septembra 2022. Poslanecká novela hrubo porušila sociálny dialóg, v rámci ktorého sa tento rok zamestnávatelia a odbory historicky prvýkrát dohodli na výške minimálnej mzdy i ponechaní príplatkov na úrovni roku 2021.
Na rokovaniach sme navrhovali, že pokiaľ má byť cieľom poslaneckého návrhu zvýšenie príjmu zamestnancov, príplatky by mali byť v celom rozsahu oslobodené od daní a odvodov na strane zamestnávateľa aj zamestnanca, ako je tomu napríklad v Rakúsku a Nemecku. Tým by sa reálne dostalo viac peňazí k ľuďom. Napriek tomu, že tieto návrhy boli na úrovni tripartity i parlamentu prerokované, poslanci na to neprihliadli a prijali verziu, z ktorej viac ako ľudia profituje štát. Z každého zvýšeného eura, ktoré v zmysle novely firma pošle svojmu zamestnancovi, sa až 52 percent vráti štátu vo forme daní a odvodov. Príplatky sa pritom na konci dňa premietnu do vyšších cien tovarov a služieb, ktoré budú musieť zaplatiť všetci - študentami počnúc a dôchodcami končiac, hoci práve tieto najviac zraniteľné skupiny ľudí príplatky ani nedostanú. Príplatky sa budú musieť zároveň premietnuť do zvýšených poplatkov za odpady, zvýšených nákladov na verejnú dopravu, poplatkov za sociálne služby, ale aj napríklad na zvýšené náklady na činnosť mestských a obecných polícií.
Prijatá novela môže mať na svedomí likvidáciu pracovných miest a skokový nárast nezamestnanosti. Ďalšie zvyšovanie nákladov v čase energetickej a inflačnej krízy totiž spôsobí, že podniky nebudú schopné udržať svojich zamestnancov. Hromadné prepúšťanie sa môže dotknúť tisícov ľudí vo všetkých regiónoch, a to vrátane najohrozenejších nízkopríjmových pracovníkov.
Parlamentom odhlasované znovu napojenie príplatkov za neštandardný pracovný čas na minimálnu mzdu musíme vnímať v kontexte ďalších poslaneckých návrhov, ktoré momentálne parlamentom prechádzajú (napr. osobitný odvod pre leasingové, správcovské spoločnosti, rafinérie a ďalšie firmy). Podniky sa týmito novelami dostávajú do existenčnej krízy a na hranu prežitia. Mnohí podnikatelia sa ešte stále plne nevysporiadali s dôsledkami pandémie a už takmer rok zápasia s nárastami cien vstupov. Štát ide napriek tomu v najťažších časoch zaťažiť podniky ešte viac, čo je v zásadnom rozpore s programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa vláda zaviazala k zníženiu zaťaženia podnikateľského prostredia.
Sme presvedčení, že hlavným cieľom týchto poslaneckých návrhov je obísť štandardný legislatívny proces a vytiahnuť peniaze z podnikateľského sektora cez nové daňové a odvodové zaťaženie. Slovensko pritom výrazne stratí na atraktivite a konkurencieschopnosti a bude veľmi ťažké udržať existujúcu výrobu a priviesť do krajiny nových investorov.