Združenie miest a obcí Slovenska v priebehu jesene realizovalo prieskum zameraný na vnímanie samosprávnych krajov komunálom. Výsledky naznačujú, že od miery spolupráce a komunikácie závisí úspech verejných politík.
Hodnotenie miery vzájomnej komunikácie
V prieskume s názvom VÚC očami komunálu respondenti okrem iného odpovedali na otázku: „Ste krajskou samosprávou dostatočne informovaný o jej činnosti vo vzťahu k Vášmu regiónu?“ Podľa 31,4 % respondentov vyššie územné celky poskytujú starostom a primátorom iba čiastočné, ale postačujúce informácie. Ďalších 28,9 % konštatuje, že vyššie územné celky poskytujú iba čiastočné informácie, ale ocenili by aktívnejšie informovanie. Podľa 25,9 % respondentov VÚC neposkytujú všetky informácie o svojej činnosti, pričom podľa 5,7 % uviedlo, že VÚC im neposkytuje žiadne informácie o svojej činnosti. K odpovediam sme zaradili aj ďalšie postoje. Jedno percento opýtaných uviedlo, že sa nezaujíma o postoje VÚC a 7 % respondentov sa nevedelo vyjadriť.
Čo sa týka komunikácie miest a obcí s úradom samosprávneho kraja, intenzívne s nimi komunikuje 5 % respondentov, periodicky 11,5 % a sporadicky 31,9 %. Iba v situáciách, keď je to nevyhnutné, je táto komunikácia na úrovni 37,7 % a iba v situácii, keď mestá a obce vyzve VÚC alebo jeho organizácia je na hodnote 9,2 %. Podobná intenzita aj formy komunikácie sú vo vzťahu k organizáciám patriacim pod samosprávne kraje. Miera intenzívnej komunikácie je na úrovni 4,7 %, periodickú komunikáciu využíva 8,2 % respondentov a sporadickú 34,9 %. Komunikáciu iba v situáciách, keď je to nevyhnutné, využíva 38, 2 % a v situácii, keď mestá a obce vyzve samosprávny kraj alebo jeho organizácia, je na úrovni 8, 5 %.
Komunikácia v prierezových oblastiach
Vo vzťahu k cestovnému ruchu ako nadštandardnú spoluprácu hodnotí 2,4 % respondentov a za dostačujúcu 14,5 %. Za občasnú podľa potreby ju hodnotí 30,6 %, minimálnu 20,2 % a žiadnu spoluprácu v oblasti cestovného ruchu vníma 27,9 %. K hodnoteniu spolupráce v oblasti cestovného ruchu sa nevedelo vyjadriť 4,5 % respondentov.
Ako nadštandardnú spoluprácu v oblasti dopravy hodnotí 5,1 % respondentov, za dostačujúcu ju považuje 22,3 % a občasnú podľa potreby 43,2 % starostov a primátorov. Oproti tomu ako minimálnu spoluprácu v oblasti dopravy ju označilo 17,8 %, podľa 8,8 % respondentov nie je žiadna a 2 8 % respondentov sa nevedelo vyjadriť.
V sociálnych službách považuje spoluprácu medzi komunálom a vyššími územnými celkami za nadštandardnú 4,5 % opýtaných, za dostačujúcu ju hodnotí 21,9 % a ako občasnú podľa potreby ju vníma 37,4 % respondentov. Podľa opýtaných je spolupráca na minimálnej úrovni na hodnote 21,1 %, žiadnu spoluprácu necíti 12,9 % a nevedelo sa vyjadriť 2,2 % respondentov.
V oblasti školstva vníma 5,5 % opýtaných spoluprácu ako nadštandardnú, pričom za dostačujúcu ju považuje 21,9 % a ako občasnú podľa potreby ju hodnotí 21,6 % respondentov. Minimálnu spoluprácu cíti 16,1 % starostov a primátorov, žiadnu spoluprácu vníma 31,1 % a nevedelo sa vyjadriť 3,7 % respondentov zaradených do prieskumu.
Spoluprácu v oblasti územného plánovania a regionálneho rozvoja považuje na nadštandardnú 2,8 %, dostačujúcu 20,9 % a občasnú podľa potreby 39,8 % respondentov. Celkovo 20,9 % opýtaných ju vníma ako minimálnu, 13,8 % ju považuje za žiadnu a nevedelo sa vyjadriť 1,7 %.
V prieskume sme sa zamerali aj na spoluprácu v oblasti zdravotníctva, ktorú 2,1 % považuje za nadštandardnú, 10 % ju hodnotí ako dostačujúcu, pričom 19,4 % respondentov ju vníma ako občasnú podľa potreby. Minimálnu spoluprácu cíti 24,8 % starostov a primátorov zaradených do prieskumu, žiadnu spoluprácu nevidí 37,9 % a k otázke sa nevedelo vyjadriť 5,8 % respondentov.
Komunikácia ovplyvňuje spoluprácu
Od miery komunikácie závisí nastavovanie verejných politík na úrovni samospráv a rovnako aj intenzita vzájomnej spolupráce v konkrétnych oblastiach v regiónoch. Preto sa z hľadiska ďalšieho vývoja a začínajúceho volebného obdobia miestnej územnej samosprávy ukazuje potreba proaktívnejšej komunikácie, ktorá by mala byť sprevádzaná intenzívnejšou participáciou v prierezových oblastiach. Zároveň táto miera spolupráce môže mať výrazne pozitívny vplyv na podporu medziobecnej spolupráce a formovanie SMART politík, ktoré mestá a obce vnímajú ako dôležitý nástroj na modernizáciu samosprávy.
Z respondentov, ktorí odpovedali na otázky bolo v minulosti 5,7 % poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja a v súčasnosti v ňom pôsobí 4,5 % opýtaných.
Prieskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke 402 starostov a primátorov, ktorí na otázky odpovedali v čase od 10. septembra do 9. novembra 2018, teda pred koncom v poradí siedmeho volebného obdobia miestnej územnej samosprávy. A v čase, kedy respondenti mohli reagovať na mieru spolupráce a skúsenosti so štvrtým a piatym volebným obdobím samosprávnych krajov.
Výsledky prieskumu budú podkladmi na ďalšiu prácu v rámci národného projektu ZMOS s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, ktorý je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa.
Autor: Michal Kaliňák, hovorca a tajomník Rady expertov ZMOS
