Viceprezident ÚMS a primátor hlavného mesta Bratislava Matúš Vallo. Snímka zdroj: (tasr).
Vládou navrhovaný zákon o výstavbe a tiež zákon o územnom plánovaní podľa Únie miest Slovenska (ÚMS) bez náhrady odstraňuje doterajšie kontrolné mechanizmy, najmä kontrolu verejnosťou.
Územný rozvoj z rúk miestnych samospráv de facto zveruje štátu, právnickým a fyzickým osobám mimo dosahu kompetencií samosprávnych kolektívnych orgánov, ktoré navyše v ich originálnej samosprávnej pôsobnosti podriaďuje úradu štátnej správy. Hlavným a jediným čitateľným motívom a cieľom predložených návrhov je, podľa ÚMS, zrýchlenie a zjednodušenie výstavby pre uľahčenie míňania obrovských verejných a súkromných zdrojov. V návrhoch zákonov zároveň vnímame absenciu ambície vytvoriť legislatívny nástroj na zlepšovanie kvality životného a urbánneho prostredia, návrhy riešia len zrýchlenie povoľovacích procesov.
Únia miest Slovenska víta, že vláda sa zaoberá dvoma dôležitými zákonmi, ktoré majú veľký vplyv na fungovanie samospráv. Máme však zásadné výhrady voči tomu, ako sú tieto zákony pripravované a aj voči ich obsahu. Máme oprávnený dôvod k obave, že navrhované riešenia môžu zásadne poškodiť výkon samosprávy a budú mať negatívne dôsledky na život všetkých občanov.
„Podľa nášho názoru prichádza k najväčšiemu zásahu do kompetencií samospráv za dlhé roky, ktorý vo výsledku bude znamenať, že samosprávy stratia možnosť rozhodovať o svojom území a o svojom územnom rozvoji. Prakticky o všetkom, čo sa na území miest a obcí postaví, môže vo výsledku rozhodovať štát, resp. novozriadený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Tento bude vo svojich rukách koncentrovať ohromnú moc a to bez určenia bližších pravidiel pred jej zneužitím,” povedal viceprezident ÚMS a primátor hlavného mesta Bratislava Matúš Vallo. Zo strany predkladateľa zákona, vicepremiéra Holého, sa to podľa nášho názoru deje iba s jediným cieľom – maximálne skrátiť lehoty na vydanie záväzných stanovísk a eliminovať všetky prekážky, ktoré dnes stoja developerovi v ceste pred rýchlym zhodnotením svojej investície. V návrhoch zákonov zároveň chýba ambícia vytvoriť legislatívny nástroj na zlepšovanie kvality životného a urbánneho prostredia. Návrhy riešia len zrýchlenie povoľovacích procesov.
Richard Rybníček, prezident ÚMS: „Ľudia, volíte si zástupcov v mestách a obciach, ktorých poznáte, viete ich kontrolovať a konfrontovať. A teraz im, vlastne vám, pán Holý s jeho ľuďmi berie kompetencie a práva a nadeľuje ich sám sebe a developerom. Keď vás starosta, primátor alebo poslanec na meste svojou politikou a správaním nahnevá, tak ho o 4 roky vo voľbách vymeníte. Ale ako vyvodíte zodpovednosť voči úradníkovi na štátnom úrade, keď vám pred domom vo vašom meste zmení územný plán v rozpore s vašim záujmom a potrebami?
Úplne absurdný je pokus o odobratie kompetencií zvoleným obecným a mestským poslancom, ktorí sú volení priamo občanmi daných obcí a miest a tí najlepšie poznajú ich potreby a názor. Nemôžu poslanci krajského zastupiteľstva mať právo zrušiť ich rozhodnutie a prehlasovať ich. A to dokonca na žiadosť nespokojného developera, ktorému jeho zámer cez obecné zastupiteľstvo neprejde. Pozrite si, prosím, zloženie krajských zastupiteľstiev a hľadajte v nich poslancov, ktorí sú obyvateľmi s trvalým pobytom z vašej obce a mesta a pri všetkej úcte ku krajským zastupiteľom si vyhodnoťte, či môžu objektívne poznať potreby a špecifiká vašej obce a mesta. Potreby kraja poznajú, ale určite nemajú, ani objektívne nemôžu mať, predstavu a vedomosť o potrebách vašej štvrte, v ktorej bývate, vašej ulice, na ktorej žijete, nevedia, kde má logiku umožniť výstavbu bytovky, nemocnice, škôlky alebo obchodu. Pán Holý vytvorením týchto zákonov porušil všetky pravidlá tvorby legislatívy len preto, aby naplnil politické ciele a program a navrhovaným nastavením porušuje zákony a ústavu našej krajiny a práva občanov na spravovanie krajiny prostredníctvom ich volených zástupcov. Veríme, že vláda ako celok, poslankyne a poslanci NRSR, nedovalia túto krádež kompetencií a nepodporia nesystémovosť a centralizačné snahy, ktoré charakterizujú tieto návrhy zákonov pána podpredsedu vlády SR.”
Záväzné stanovisko, ktoré posudzuje súlad navrhovanej novej výstavby s územným plánom, dnes vydáva obec. Podľa návrhu stavebného zákona budú mestá povinné vydať takéto záväzné stanovisko do 14 dní. Ak to obec nestihne, stanovisko sa automaticky pokladá za súhlasné. Takáto krátka lehota je ale v praxi nevykonateľná - nie je možné posúdiť všetky aspekty novej výstavby, ktorá trvalo zmení vzťahy v území na desiatky rokov za krátkych 14 dní. Navyše, podľa zverejneného návrhu zákona, pri schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie rozhodnutie obce môže developer v prípade neprerokovania obísť tým, že dá o veci rozhodovať župe, ktorá podľa dnes platnej legislatívy nie je nadriadená obci, čo je podľa nás aj v rozpore s ústavou. Ak by návrh developera odmietla aj župa, o zámere ešte môže v prospech developera rozhodnúť novozriadený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR.
Zákon teda zásadným spôsobom mení doterajšie významné kompetencie samosprávy a podľa nás až znemožňuje plniť samosprávam jednu zo základných úloh – starostlivosť o všestranný rozvoj územia. O investičných zámeroch s lokálnymi dôsledkami má tak rozhodovať centralizovaná štátna moc. O území nebudú rozhodovať tí, ktorí budú znášať dôsledky rozhodnutí, ale vzdialení štátni úradníci a súkromné osoby, bez účinných ochranných nástrojov pred zneužitím verejnej moci a takmer bez doterajšej verejnej kontroly.
Deje sa to v situácii, kedy štát fatálne zlyhal pri plnení svojich povinností pri manažovaní krízy – nebyť samospráv, nefungovalo by tu ani testovanie a ani očkovanie. Samosprávy ukázali svoju kompetentnosť, znalosť miestnych pomerov a dokázali sa zariadiť v prospech občanov aj v ťažkej situácii. Zlyhávajúci štát pritom chce dnes dobre fungujúcim obciam a mestám zobrať zodpovednosť za ich územný rozvoj. Aj na základe toho, čo sme tu posledné mesiace videli si vieme predstaviť ako to v praxi dopadne. Pritom existuje dôvod na zmenu zákona a aj mestá a obce by ju radi privítali napríklad v prípade čiernych stavieb. Ale ani v tomto prípade však neprichádza želaný posun vpred. V návrhu zákona sú opatrenia proti vzniku čiernych stavieb nedostatočné. Chýba napríklad vytvorenie stavebnej polície alebo iného účinného a výkonného nástroja na efektívne zabránenie čiernym stavebným prácam naopak, návrh zákona je voči existujúcim čiernym stavbám ústretový, keď umožňuje ich jednoduchú legalizáciu. Návrh neponúka žiadne riešenia, ktoré by v tomto smere zlepšovali kompetencie mesta oproti súčasnému stavu.
Zákon je dnes v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zmyslom pripomienkového konania má byť „vychytať muchy“ a nie meniť zmysel zákona. Tieto návrhy zákonov ale vznikli za zatvorenými dverami a s pochybným cieľom. Postup predkladateľa, ktorý do poslednej chvíle obchádzal mestá pri tvorení návrhu zákona, považujeme za mimoriadne nešťastný. Vzhľadom na spomenuté výhrady žiadame vládu, aby zákony z medzirezortného pripomienkovacieho konania stiahla, začala riadny dialóg s mestami a obcami a až po zásadnom prepracovaní návrhy zákona vrátila do legislatívneho procesu.
