Trofeje poľovnej zveri ulovenej v sezóne 2015/16 v revíroch poľovných združení v pôsobnosti Obvodnej poľovníckej komory v Nitre, približuje výstava, ktorú sprístupnili v Ponitrianskom múzeu v Nitre 4. apríla 2016. Snímka: (tasr, Henrich MIŠOVIČ).
Najlepšie poľovnícke trofeje zo Slovenska i zahraničia, poľovnícku kultúru, históriu a tradície predstavuje poľovnícka výstava Poľovníctvo a príroda, ktorá potrvá do nedele 12. júna na nitrianskom výstavisku.
Cieľom výstavy je zhodnotiť kvalitu chovu zveri, správnosť lovu a zoznámiť sa so súčasným stavom a vývojom slovenského poľovníctva. Samotné trofeje, vystavené na celoštátnej výstave s medzinárodnou účasťou, hodnotila odborná komisia. „Výstava sa koná raz za päť rokov, preto aj bodovanie a vystavovanie trofejí je o trofejach, ktoré boli ulovené v súlade s poľovníckou legislatívou SR za obdobie rokov 2011 až 2015. Bodovanie trofejí členmi Ústrednej hodnotiteľskej komisie bolo potvrdené aj expertmi Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu prírody, ktorá je známa pod celosvetovou skratku CIC,“ konštatoval tajomník komisie Štefan Engel.
S bodovou hodnotou 225,25 CIC bol uznaný nový národný rekord daniela škvrnitého z voľného revíru Raková v regióne Skalica, ktorého ulovil Arpád Figura. Nový národný rekord 236,35 bodu dosiahol muflón z voľnej prírody, ktorého v roku 2013 ulovil Ladislav Sedmák z OPK Lučenec. Ako najsilnejšia trofej zo zvernice bol vyhodnotený muflón s 254,80 bodu CIC zo Zverníka Mrázov v regióne Banská Štiavnica. Lovcom bol Vladimír Stračina. Trofej je druhou najsilnejšou trofejou na svete. Slovensko má tiež tretím miestom a bodovou hodnotou 254,70 bodov CIC zastúpenie vo svetovom rebríčku u trofeje muflóna zo zvernice pod Hrancom, ktorého ulovil Jozef Gíbl.
Podľa prezidenta Slovenskej poľovníckej komory Tibora Lebockého je starostlivosť o voľne žijúcu poľovnú zver na Slovensku nadštandardná, čo sa prejavuje aj neustálym nárastom počtov zveri, najmä raticovej. "Početnosť týchto druhov nám rastie, tým rastie aj redukcia. Napriek tomu ju nestíhame zabezpečovať do tej miery, aby sme trvalo dokázali zabraňovať škodám, ktoré táto zver spôsobuje na poľnohospodárskych kultúrach a lesoch," skonštatoval Lebocký. Problém sa usiluje poľovnícka komora riešiť prostredníctvom Koncepcie rozvoja poľovníctva v SR do roku 2025, kde sú presne stanovené úlohy pre užívateľov poľovníckych revírov, o aké počty by sa mali ročne znižovať stavy raticovej zveri.