Ilustračná snímka.
Už viac ako rok a pol platí na Slovensku vyhláška, ktorá upravuje, akým spôsobom majú obce zabezpečiť triedenie biologického odpadu. Tie musia, až na výnimky, zaistiť svojim obyvateľom zberné nádoby alebo záhradné kompostéry.
Kým Ministerstvu životného prostredia (MŽP) SR sa pozdávajú obe alternatívy, Inštitút cirkulárnej ekonomiky obciam radí siahnuť po kompostéroch pre obyvateľov.
Podľa ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) musia byť k dispozícií obe možnosti - zvoz aj domáce kompostéry. "Treba v tom nájsť rovnováhu," povedal pre TASR. Veľa podľa neho závisí napríklad od samotných občanov, niektorí nemusia byť ochotní kompostovať doma a je pre nich jednoduchšie nechať si odpad odviesť.
Oba spôsoby nakladania s bioodpadom ministerstvo podporuje aj prostredníctvom vyhlasovania výziev na čerpanie eurofondov. Na výstavbu kompostární bolo v posledných dvoch rokoch (2017–2018) z Operačného programu Kvalita životného prostredia zazmluvnených 31 projektov, ktoré budú slúžiť na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu v 37 obciach. Výška príspevku spolu zo zdrojmi EÚ a spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu predstavuje takmer 22,5 milióna eur.
Na nákup kompostérov pre obyvateľov bolo v tomto roku zazmluvnených 254 projektov pre 835 obcí zo zdrojov EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v celkovej sume viac ako 33 miliónov eur. Aj bez podpory však majú obce povinnosť postarať sa o biologicky rozložiteľný odpad svojich obyvateľov a je na nich, ktorý zo spôsobov si vyberú.
Príspevok získalo napríklad miesto Prievidza. Zvolilo si zvoz bioodpadu a jeho spracovanie v mestskej kompostárni. "Technológia kompostárne je účinnejšia ako domáce kompostovanie. Výhodou zabezpečenia 120-litrových nádob na biologicky rozložiteľný odpad pre obyvateľov oproti kompostérom je rýchle zhodnotenie bioodpadu rastlinného pôvodu. Obyvateľom sme poskytli väčší komfort kompostovania," vysvetlil pre TASR hovorca mesta Michal Ďureje.
Podľa riaditeľky Inštitútu cirkulárnej ekonomiky Ivany Maleš sú však domáce kompostéry výhodnejšie. "Pri vstupnej investícii sa každej obci zdá, že náklady na domáce kompostovanie sú vyššie ako pri zvoze biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Áno, je to tak, nakoľko cena kompostérov je vyššia ako cena 120/240-litrových nádob. Do kalkulácie na zvoz biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov však vstupujú aj iné položky, ktoré pri domácom kompostovaní už netreba počítať," povedala.
Pri zvoze odpadov obec platí náklady na odvoz minimálne raz za dva týždne v mesiacoch marec-november. Niečo stojí aj uloženie odpadu v kompostárni alebo do iného zariadenia na spravovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Nádoby majú tiež kratšiu životnosť ako kvalitný kompostér, treba preto platiť za ich výmenu.
Podľa inštitútu sa náklady na zavedenie domáceho kompostovania oproti zavedeniu zberu vyrovnajú po maximálne dvoch až troch rokoch. Pri domácom kompostovaní však od tejto doby nevznikajú žiadne náklady, pri zvoze áno. Navyše pri domácom kompostovaní začne obec okamžite šetriť na zvoze zmesového komunálneho odpadu, nakoľko obyvatelia až 45 percent odpadov sami skompostujú.
Zvoz biologicky rozložiteľného odpadu sa tiež realizuje len pre záhradný odpad, ktorý vzniká od marca do novembra. "Kuchynský odpad, ktorý nám vzniká po celý rok, sa však v týchto mesiacoch nezbiera a tak končí v zmesovom komunálnom odpade, čo vnímame ako problém, nakoľko kuchynský odpad tvorí okolo 20 percent odpadov," dodala Maleš.
