Keďže z „vyhodeného“ papiera, skla, kovov a dokonca aj plastov ako komunálneho odpadu sa na Slovensku vytriedi (recykluje) vyše 60 percent, pri dobiehaní západnej Európy ostáva podstatným problémom slovenské zaostávanie v zbere rozložiteľného biologického odpadu.
Inými slovami takmer polovice zmesového komunálneho odpadu, ktorý končí na skládkach alebo v spaľovniach.
Slovensko v roku 2017 uložilo na skládky 1,3 milióna ton komunálnych odpadov, z toho 45 percent bioodpadu. To predstavovalo zníženie skládkovania na 61 percent. Súčasná slovenská vláda predpokladá, že do roku 2035 znížime skládkovanie komunálneho odpadu na menej ako na 25 percent. Jeho recykláciu, naopak, zvýšime už do roku 2030 na minimálne 60 percent.
Od minulotýždňového prijatia programu vlády predchádzania vzniku odpadov na nasledujúce roky až po zodpovedné triedenie bioodpadu v slovenských domácnostiach však vedie dlhá cesta, presahujúca horizont života súčasnej a možno aj budúcej vlády. Rovnako ako od povinnosti zaviesť triedenie bioodpadov na dedinách a v mestách – okrem vybavenia hnedými kontajnermi až k zautomatizovaniu konania väčšiny obyvateľstva ako a čím ich správne plniť. A tiež obrniť sa skúsenosťou, že čarovný prútik len tak sám od seba zázračne nezapracuje. Veď svojho času podobne nezapracoval ani v prípade papiera, skla, kovov a plastov.
Príklad z írskeho Sliga
Írske mestečko Sligo (20-tisíc obyvateľov) je jedným z tých, ktoré po určitom čase vzorovo zapojilo obyvateľov do vzdelávacieho programu o biologicky rozložiteľnom kuchynskom odpade. Isté obdobie sa v Sligu bioodpad odvážal a miestni obyvatelia napĺňali hnedé kontajnery, ale až po ročnom „mobilizačnom“ informovaní sa im podarilo viac ako zdvojnásobiť tento druh odpadu určený na kompostovanie. Výhodou bolo, že pilotný program vedeniu prístavného mestečka navrhla spoločnosť, ktorá sa orientuje na vývoj bioplastov. A aj to, že jej pracovníci ako poradcovia osobne navštívili viac ako 6-tisíc domácností! Ale hlavne, že popri zrozumiteľnom a trpezlivom vysvetľovaní zmyslu kompostovania so sebou priniesli nielen informačné plagátiky, ale tiež na ukážku (za symbolický poplatok) kuchynské smetné koše s kompostovateľnými vrecúškami na bioodpad, vyrobené ich firmou. Takto „oslovená“ rodina najskôr skúšobne a potom „navždy“ sľúbila napĺňať smetiak a vysýpať ho aj s vrecúškom do veľkého hnedého kontajnera, ktorý v pravidelných intervaloch chodil a dosiaľ chodí vyprázdňovať smetiarske vozidlo.
Domácnosti v panelákoch žijú inak ako na dedinách
Možno, samozrejme, argumentovať, že zmena správania sa k bioodpadu je komplikovanejšia v mestskom anonymnom prostredí života panelákových domov ako v rodinných domoch na dedinách. Je to síce pravda, ale rovnako ako na dedinách ani v mestách to so zvyšovaním percenta bioplastov nejde len tak samo od seba. Respektíve prijatím rozhodnutia, ktorým vláda deklaruje, že sa pripojí k zámerom EÚ. Určite sa to nemôže podariť bez miestnej samosprávy, aktívneho prístupu mimovládnych organizácií a širokej verejnosti.
Podľa informácií najväčšej slovenskej organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI - PAK, a .s., bolo na Slovensku v roku 2017 recyklovaných 88 percent skla, 69 percent papiera a lepenky, 61 percent plastov a 64 percent kovov.
