Ilustračná snimka (ON).
Hospodársku politiku vnímame ako súhrn rozhodovacích procesov v jednotlivých oblastiach ekonomického života. Objektom jej pôsobenia je ekonomický trh s celým jeho potenciálom. Preto sa treba sústrediť na obec, ktorá je základnou ekonomickou jednotkou formujúcou lokálnu hospodársku politiku.
Obec je základ
Nie je správne chápať obec iba ako územie s volenými orgánmi, ktoré vo väčšej či menšej miere spravujú miestnej záležitosti. Historicky je zrejmé, že obec bola aj hospodárskou jednotkou, lokálnym trhom s vlastnými – formálnymi aj neformálnymi pravidlami. Jej vplyv sa postupne rozšíril, čo znásobuje postavenie obce v rámci lokálnej hospodárskej politiky.
Mestá a obce sú tradične vnímané ako veľký zamestnávateľ, hlavne vo vzťahu k úradníkom, pedagogickým a nepedagogickým zamestnancom v regionálnom školstve a zamestnancom v sociálnych službách. Pravdou je, že miestna územná samospráva je silný „lokálny hráč“ aj z pohľadu zamestnávania prostredníctvom obecných podnikov a obchodných spoločností s majetkovou účasťou obcí. To znamená, že miestna územná samospráva má čo povedať aj do malého a stredného podnikania. Obec je nielen správca a platca daní. Má mnohé nástroje na realizáciu vlastnej hospodárskej politiky a jej reguláciu na svojom území, vo vzťahu k ostatným podnikateľským subjektom.
Nedávno publikované hodnotenie Slovenska z pohľadu Európskej komisie v oblasti podnikania okrem iného konštatuje: „Malé a stredné podniky môžu pri hospodárskej diverzifikácii Slovenska zohrávať zásadnú úlohu, pričom výzvou je naďalej politika inovácií a efektívnosť využívania zdrojov.“ Na margo toho Európska komisia pred rokom formulovala odporúčanie „prijať komplexný plán na riešenie administratívnych a regulačných prekážok pre podnikateľský sektor“. Tu sa však podľa jej konštatovania „nedosiahol žiadny pokrok“. Opatrenia vo vzťahu k podpore zamestnanosti teda nešli ruka v ruke s ďalšími aktivitami očakávanými v tejto oblasti. Nedostatky v podnikateľskom prostredí sú podľa správy „výrazne horšie než priemer EÚ, pokiaľ ide o reagovanie verejnej správy na potreby malých a stredných podnikov. Svetová banka vo svojej správe z roku 2017 nazvanej Doing business zaradila Slovensko na 68. miesto spomedzi 190 krajín v oblasti založenia podniku – čo je mierne zhoršenie oproti správe z roku 2016.“ Aj tu sa preto ukazuje ako dôležité, aby sa samosprávy výraznejšie angažovali v aktivitách súvisiacich s reguláciou podnikateľského prostredia, keďže, ak je toto doménou podnikateľskej sféry – potom aj mestských podnikov. A keď to vnímame optikou vytvárania pracovných príležitostí v súkromnom sektore, potom musíme konštatovať, že žiaden podnik nepôsobí v anonymnom prostredí, ale na území konkrétnej obce či mesta.
Aj samospráva je investor
Autori správy o Slovensku v súvislosti s tvorbou pracovných príležitostí uvádzajú: „Cieľom je do roku 2020 vytvoriť 17 615 nových pracovných miest, napríklad podporou lepšej infraštruktúry a sociálnych podnikov. Úspešná realizácia tohto cieľa závisí od vytvorenia regionálnych a miestnych partnerstiev.“ Tu sa ukazuje, že medziobecnú spoluprácu treba vnímať ako jeden z nástrojov cielenej hospodárskej politiky v komunálnom prostredí, a preto aj východisko pre tvorbu pracovných miest.
Netreba sa výlučne pútať na tento vládny záväzok, ale je to príležitosť zdôrazniť, že opatrenia priamo sa týkajúce malých a stredných podnikateľov treba vnímať aj z hľadiska potrieb samospráv. Napokon, máme pred sebou mnohé, pomerne atraktívne agendy formulované v rámci konceptu Smart Cities, prípadne Green Jobs, ale aj v súvislosti s energetikou či možnosťami agrosektora. Všade tam sú potrebné investície, ktoré dokážu garantovať nielen rozvoj medziobecnej spolupráce, ale aj udržateľný rozvoj regiónov a zamestnanosť.
Za investora preto netreba považovať len firmu s dobrým nápadom, ale aj samosprávu s doteraz nevyužitým potenciálom. Samospráva ani zďaleka nie je len úrad, ale tiež architekt územia a, samozrejme, najväčší zriaďovateľ základných škôl, školských zariadení a tiež významný poskytovateľ sociálnych služieb.
Nástroj ekonomickej stability
Tak, ako je samospráva jedným z predpokladov demokracie, rovnako dôležito treba vnímať lokálnu hospodársku politiku, teda ako nástroj ekonomickej stability. Preto je vhodné namiesto poskytovania stimulov pre veľké fabriky veľmi seriózne formulovať podporné mechanizmy pre malé a stredné podniky s majetkovou účasťou samospráv. Veď rozkývaná vlajková loď môže spôsobiť viac problémov než malé loďky...
Tento koncept nemá za úlohu krivenie podnikateľského prostredia, ani neoprávnené zásahy do trhových procesov. Uvedený prístup má ambíciu podporovať udržateľné projekty zvyšujúce lokálnu zamestnanosť a prostredníctvom medziobecnej spolupráce rozvoj efektívnej spolupráce samospráv.
Obecné noviny č. 13-14/2017 str. 5.
