V rámci platných pravidiel môže Slovensko postupne čerpať prostriedky z ukončeného sedemročného programového obdobia až do konca roku 2023. Nízka výška čerpania nie je pre spoločnosť dobrým signálom, a to hlavne v čase, keď verejné rozpočty sú výrazne zaťažené mimoriadnymi výdavkami spojenými s minimalizáciou dopadov celosvetovej pandémie spôsobenej ochorením COVID-19. Konsolidovaný dlh verejnej správy sa vyšplhal k 55 mld. eur a v porovnaní s rokom 2019 tak vzrástol o takmer 10 mld. eur. Slovenská republika sa napriek nepriaznivému vývoju stále drží uprostred členských krajín EÚ s dlhom 60,6 % HDP. Dlh na jedného obyvateľa Slovenska je už nad úrovňou 10 100 eur (graf č. 1). Výšku celkového verejného dlhu najvýraznejšie ovplyvnili výdavky štátneho rozpočtu (23,5 mld. eur), ktoré boli v mimoriadne zložitom rozpočtovom roku o 7,8 mld. eur vyššie ako príjmy (15,7 mld. eur).
Graf č. 1: Dlh na 1 obyvateľa v rokoch 2008 až 2020 (v eur)
Najvyšší kontrolný úrad SR hodnotí vývoj ekonomiky a plnenie rozpočtových princípov vo svojom stanovisku k štátnemu záverečnému účtu za rok 2020. O záverečnom účte budú rokovať poslanci Národnej rady SR na júnovej schôdzi parlamentu. Domáca ekonomika v dôsledku pandémie klesla medziročne o 4,8 %, pričom ešte v polročnej prognóze sa počítalo s jej takmer dvojnásobným spomalením (graf. č. 2). Kríza priniesla do investovania opatrnosť a odklad investičných plánov, kvôli čomu investičná aktivita medziročne klesla o 12 % (cca 2,3 mld. eur). Analytici národnej autority pre oblasť externej kontroly v tejto súvislosti poukazujú na pozitívny vývoj domácej spotreby. Spotrebu podržal stabilnejší trh práce a to aj vďaka aktívnym opatreniam na udržanie pracovných miest. Miera nezamestnanosti atakovala úroveň 6,7 % čo znamená, že o prácu prišlo v minulom roku približne 46 tisíc ľudí. Priemerná mesačná nominálna mzda bola na úrovni 1 133 eur. Pozitívny trend bol zaznamenaný aj pri čistom exporte, keďže sa import tovarov a služieb prepadol oproti exportu o bezmála 1 %.
Graf č. 2: Porovnanie prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy a skutočnosti za rok 2020 (medziročná zmena v %)
Vládne výdavky, ktoré priamo súviseli s riešením mimoriadnej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 boli na úrovni 1,8 mld. eur. V tejto sume sú započítané aj európske prostriedky, ktoré boli využité na úhradu výdavkov podpornej schémy „Prvá pomoc“ vo výške 251,9 mil. eur a na poskytovanie úverov pre podnikateľov v sume 83 mil. eur. Kontrolný úrad pozitívne hodnotí kroky vlády, ktorými postupne od marca 2020 zmierňovala dopady pandémie. Išlo okrem iného o zavedenie ošetrovného, predĺženie podpornej doby poberania dávky v nezamestnanosti, finančnú podporu pre zamestnávateľov a živnostníkov na účely udržania zamestnanosti. Účelové prostriedky prispeli k úhrade zvýšených výkonov zdravotníckych zariadení a pomohli riešiť mzdové náklady na pracovníkov v prvej línii. Podľa Rakúskeho inštitútu pre ekonomický výskum (WIFO) Slovensko v roku 2020 vynaložilo na boj proti koronavírusu 4,9 % HDP. V porovnaní s finančnou krízou z roku 2009 slovenská vláda vyčlenila na boj s pandémiou dvanásťnásobne viac verejných zdrojov. Národní kontrolóri rešpektujú kroky parlamentu i vlády smerujúce k ozdraveniu hospodárstva, avšak upozorňujú na potrebu dôsledného sledovania dlhu a potrebu postupnej konsolidácie verejných financií v súlade so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
Čerpanie európskej finančnej pomoci je dlhodobo problematickou témou, na ktorú kontrolný úrad upozorňuje. Napriek prijímaným opatreniam je Slovensko každý rok na konci rebríčka čerpania zo všetkých členských štátov Únie. Do konca minulého roka sa naša krajina nedokázala dostať cez hranicu 40 % čerpaných prostriedkov (graf. č. 3). Dosiaľ najviac prostriedkov išlo tradične do oblasti dopravy, v ktorej sa už podarilo vyčerpať 2,16 mld. eur, čo však predstavuje iba 36 % z celkovej alokácie. Kontrahovanie bolo v rámci tohto programu na úrovni 80 % z celkovej alokácie. Vzhľadom na to, že v ostatných rokoch nastali pri dopravných projektoch vážne pozemkové, stavebnotechnické problémy, ako aj problémy pri verejnom obstarávaní, môžu nastať komplikácie, ktoré v konečnom dôsledku bude musieť riešiť vláda z národných, nie alokovaných európskych zdrojov. Kontrolóri poukazujú tiež na zvýšenie finančných opráv z titulu nezrovnalostí, ktoré sa dostali na úroveň 200 mil. eur.
Graf č. 3: Podiel čerpania OP EŠIF na celkovom čerpaní k 31. 12. 2020 (v %)
