Systém vzdelávania zdravotníckych pracovníkov je kompetenčne zle manažovaný a aj preto nereaguje na stratégie súvisiace so zvyšovaním kvality služieb poskytovaných pacientom. Do vzdelávacieho procesu sú zapojené viaceré ministerstvá, krajské samosprávy i zástupcovia zamestnancov. Inštitúcia, ktorá by mala byť jednoznačne zodpovedná za túto verejnú politiku však nie je určená. Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ), ktorý preveroval nastavenie systému vzdelávania zdravotníckeho personálu v uplynulých troch rokoch.
Národná kontrolná autorita vidí významné riziko v absencii jednotnej metodiky pri výpočte chýbajúcich zdravotníkov či nejasnom cieli, ktorý by z dlhodobého hľadiska odpovedal na otázky súvisiace s počtom stredného zdravotníckeho personálu pre kvalitné slovenské zdravotníctvo. Aj preto národní kontrolóri odporúčajú poslancom parlamentu, aby zaviazali ministerstvo zdravotníctva upraviť stratégie, prípadne zákony tak, aby spoločnosť poznala merateľné ciele v oblasti modernizácie zdravotníckych zariadení, aby bola garantovaná udržateľnosť zdravotníckeho personálu, a to od vzdelávania až po systém ich odmeňovania.
„Nedostatok zdravotníckych pracovníkov nie je systémovo riešený a je výsledkom nedostatočného manažmentu, ale aj zlého nastavenia kompetencií a zodpovednosti medzi štátnymi či verejnými inštitúciami, ktoré vstupujú do systému odborného vzdelávania zdravotníkov. Úrad už pred rokom poukázal na rizika spojené s nedostatkom všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov. Dnes, na základe záverov z tematickej kontroly upozorňujeme poslancov parlamentu, že v prípade stredného zdravotníckeho personálu je situácia ešte vážnejšia,“ konštatuje podpredseda úradu Ľubomír Andrassy. „Nedostatok sestier, ošetrovateľov pociťujú pacienti v nemocniciach či ambulanciách vo všetkých regiónoch Slovenska,“ dodáva podpredseda NKÚ. Pre porovnanie, na Slovensku pripadá na tisíc obyvateľov 5,7 sestier, v Nemecku je to 13,9 sestier, Rakúsku 10,4, susednom Česku 8,6 a Maďarsku 6,6 sestier. Podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácií pracovalo v slovenskom zdravotníctve v roku 2019 takmer 31 500 sestier. Za ostatných desať rokov sa ich počet znížil o 5 % (cca 1650 sestier).
Riadenie: veľa zapojených, nikto zodpovedný
Do systému vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa okrem rezortov školstva a zdravotníctva zapájajú samosprávne kraje, stavovské organizácie či odborové zväzy. Na úrovni samosprávnych krajov sú to ešte úrady práce, zamestnávatelia a rady pre odborné vzdelávanie. Rôzne kompetencie a právomoci širokého spektra zainteresovaných strán spôsobujú problémy v riadení, udržateľnom nastavení financií pre vzdelávacie inštitúcie a zároveň aj chyby pri spracovávaní dát. Ministerstvo zdravotníctva, ktoré je strategickým nositeľom zodpovednosti za udržateľný rozvoj verejného zdravotníctva, nemá pri určovaní počtu žiakov stredných zdravotníckych škôl žiadne rozhodujúce práva. S pohľadom na počet študentov, ktorí by po ukončení strednej školy mohli posilniť stredný zdravotnícky personál, vstupuje rezort zdravotníctva až na konci celého procesu schvaľovania počtu prvákov a to len svojím všeobecným, nezáväzným názorom.
Informácie o chýbajúcich sestrách sa líšia
Kontrola preukázala rôznorodosť údajov a zdrojov pri určovaní počtu chýbajúceho personálu, napríklad v dokumentoch z rokov 2018 a 2019. Pri výpočte požadovaného počtu sestier podľa priemeru OECD samotné ministerstvo zdravotníctva stanovilo nedostatok na 7 315 sestier, Inštitút zdravotnej politiky na 1 925 sestier. V inom dokumente boli dáta o ambulantnej starostlivosti nedostupné, a preto sa pri odhade počtu chýbajúcich sestier využili štatistické údaje na úrovni 1 020 sestier. Pri zohľadnení ambulantnej sféry tento počet narástol na 3 550, pri započítaní sestier nad 65 rokov to bolo 4 197. Ďalší dokument určil deficit sestier podľa priemeru OECD na 3 312. Podľa revízie výdavkov na zdravotníctvo II. z októbra 2019 v porovnaní s krajinami OECD na Slovensku chýba až 18 174 sestier. Po spresnení kvôli problematickým údajom bol nedostatok stanovený na 13 874 sestier. Spoľahlivé údaje sú pritom podľa národných kontrolórov kľúčovým prvkom pre strategické riadenie spoločnosti. Táto podmienka platí aj pre správne určenie počtu prvákov stredných zdravotníckych škôl.
Záujem o štúdium prevyšuje stanovené počty
Záujem o štúdium na kontrolovaných zdravotníckych školách prevyšoval viac ako dvojnásobne počty žiakov, ktorých školy mohli prijať. V roku 2019 zaznamenali školy zvýšený záujem o študijný odbor praktická sestra, ktorý nahradil odbor zdravotnícky asistent. Nedostatočné a nevyhovujúce priestory škôl sú jedným z faktorov, ktorý zamedzuje prijať väčší počet žiakov. „Samosprávne kraje ako zriaďovatelia stredných škôl potrebujú poznať strategické ciele štátu v oblasti riadenia ľudských zdrojov, požiadavky na počty odborných zamestnancov pre verejné zdravotníctvo. Kľúčovým partnerom pre nich musí byť rezort zdravotníctva. Ak vieme, že nemocnice, ambulantní lekári budú v horizonte nadchádzajúcich desiatich rokov potrebovať viac ako desaťtisíc sestier, tak dnešný systém financovania a riadenia stredného zdravotníckeho školstva je nedostatočný a musí sa zásadne zmeniť“, približuje Ľ. Andrassy. Absolventi týchto škôl pritom patria medzi tých mladých ľudí, ktorí sa vedia najlepšie uplatniť na trhu práce, alebo po skončení strednej školy pokračujú vo vzdelávaní na vysokej škole (graf 2).
Z dlhodobého hľadiska nebola riešená ani stratégia vyššieho odborného vzdelávania na stredných zdravotníckych školách. Dnešný systém umožňuje získať odbornú spôsobilosť niektorých zdravotníckych povolaní štúdiom na strednej i vysokej škole. Napríklad pre povolanie sestry bolo potrebné ukončiť vyššie odborné vzdelanie v odbore diplomovaná všeobecná sestra na strednej zdravotníckej škole po absolvovaní úplného stredného vzdelania. Alebo vysokoškolské bakalárske vzdelanie v odbore ošetrovateľstvo. V oboch prípadoch pritom celková dĺžka štúdia predstavovala 7 rokov. “Tieto dve cesty k jednému povolaniu vnímame ako jeden z indikátorov neefektívnosti nastavenia celého systému vzdelávania“, konštatuje podpredseda Ľ. Andrassy.
Strategický dokument na úrovni štátu chýba
Nedostatkom zdravotníckeho personálu sa zaoberalo viacero analytických dokumentov, avšak kvôli absencii spoločného strategického dokumentu, neposkytli presné a komplexné riešenia. NKÚ poukazuje na zásadný problém z pohľadu smerovania štátnej zdravotnej politiky, a to na absenciu dlhodobých a jasne stanovených cieľov, očakávaní a úloh. To následne vedie k nesystémovým krokom, ktoré vplývajú negatívne na stabilitu vzdelávania. Následne aj na kvalitu a rozsah poskytovaných služieb v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach dlhodobej sociálnej starostlivosti.
xxx
Kontrolóri NKÚ v rámci tejto kontrolnej akcie preverovali Ministerstvo zdravotníctva SR a 14 stredných zdravotníckych škôl naprieč samosprávnymi krajmi. Kontrola bola zameraná na dve oblasti, a to všeobecné nastavenie štátnej zdravotnej politiky a konkrétne aktivity a opatrenia v strednom zdravotníckom školstve. Kontrolované obdobie predstavovali roky 2018 až 2020.
Kompletná Správa o výsledku kontroly "Efektívnosť a účinnosť stredného školstva v oblasti zdravotníctva".
