Slovensko má v udržateľnom turizme nevyužitý poklad

V rozhovore pre TASR povedala, že kus dobrej práce sa podarilo urobiť aj vďaka pochopeniu veľkého počtu ľudí, ako sú starostovia, lesníci alebo poľovníci.      

- Ako by ste zhrnuli hlavnú myšlienku vášho projektu?

-      Už v jeho samotnom názve stojí „Biosférická rezervácia – príležitosť pre ľudí aj prírodu“. Mohla by som odprisahať na čokoľvek, že biosférická rezervácia je úžasný nástroj, ktorý nám UNESCO dalo k dispozícii a ktorý nám veľmi pomohol. Len vďaka tomu sa podarilo zmeniť myslenie ľudí, ktorí teraz dokážu fungovať naozaj neštandardne na slovenské pomery – transparentne, múdro, s verejným záujmom, radosťou, ochotou a zodpovednosťou. Neskromne si myslím, že to, čo sa nám darí na Poľane vytvárať a ostatným až tak veľmi nie, je práve preto, že my sme dokázali implementovať hlavné myšlienky biosférických rezervácií, čiže idey harmónie medzi prírodou a človekom.        

- Čím sa teda manažment Chránenej krajinnej oblasti Poľana líši od ostatných rezervácií?

-      Jednoznačne v tom, že my pracujeme na participatívnom, inkluzívnom princípe. Dávame možnosť ľuďom byť priamo zaangažovaní v riadení biosférickej rezervácie. Neustále ich ubezpečujeme a prejavujeme im úctu a rešpekt. Každému povolaniu, ktoré akýmkoľvek spôsobom zasahuje do biosférickej rezervácie. Oni nám to oplácajú svojou ochotou a pomocou. Dnes už môžem povedať, že je to aj vďaka veľmi dôležitým dokumentom, ktoré Medzinárodná rada MAB neustále zdokonaľuje a aktualizuje tak, aby odzrkadľovali svetové pomery. Myslím si, že to, že sme dokázali tieto dokumenty správne pochopiť a osvojiť si ich pre našu každodennú prax, je aj jeden z dôvodov, prečo sa posúvame v manažovaní napred a dostávame sa tak na svetovú úroveň.      

- Čo je podľa vás kľúč pre maximálne využitie potenciálu biosférických rezervácií v budúcnosti?

-      V prvom rade je to poznanie. Človek musí poznať štýl riadenia a celú filozofiu, s ktorou v 70. rokoch prišiel prírodovedec Michel Batisse. V tom čase ľudia začali intenzívne pracovať na tom, aby biosférické rezervácie boli modelovými územiami každej krajiny. Druhým kľúčom je osvojenie si ho vedúce k obohateniu života každého jednotlivca. Zároveň si viem predstaviť implementovanie cieľov a princípov, ktoré manažment biosférickej rezervácie ponúka, pri manažovaní celej krajiny.      

- Ako hodnotíte podmienky na rozvoj trvalo udržateľného turizmu na Slovensku?

-        Príležitostí je veľmi veľa, pretože Slovensko je neuveriteľne bohatá krajina na prírodné a kultúrne dedičstvo. Podmienky na rozvoj trvalo udržateľného turizmu máme a ďalej sa postupne vytvárajú. To nás však zároveň predurčuje k tomu, aby sme sa naučili predať to, čo máme, a využiť to zo začiatku na lokálnej alebo regionálnej úrovni. Postupom času si snáď aj naša vláda uvedomí, že je to zlatý poklad, na ktorom driememe. Je to veľký nevyužitý potenciál, ktorý môže vyriešiť nezamestnanosť v chudobných regiónoch a môže zo Slovenska vytvoriť veľmi atraktívnu destináciu pre zahraničných aj domácich turistov. Ponúka obrovskú diverzitu prírodných aj kultúrnych hodnôt a veľkou pridanou hodnotou je, samozrejme, aj pokoj a mier u nás.