Starosta Oravskej Polhory Michal Strnál
Starosta Oravskej Polhory prijal prestížne ocenenie Dedina roka s hrdosťou a patričným nadšením. Vie však, že získať takúto cenu je tiež záväzok. Viac o súčasnosti aj budúcnosti najsevernejšej obce Slovenska prezradil v rozhovore pre Obecné noviny.
S akými pocitmi ste prijali správu, že Oravská Polhora získala titul Dedina roka?
Bolo to pre nás veľké prekvapenie. Do súťaže sme sa zapojili po prvýkrát, takže sme vôbec neočakávali prvenstvo. Samozrejme je to pre nás veľký záväzok, aby sme ešte viac zintenzívnili prácu na rozvoji našej obce.
Čo, podľa Vás, najviac na Oravskej Polhore oslovilo komisiu súťaže?
Heslom tohtoročnej súťaže bolo „myslieť dopredu“. Obec v súčasnosti realizuje niekoľko rozvojových projektov, ktoré by mali priniesť nielen zvýšenie kvality života jej obyvateľov, ale tiež rozvoj podnikania či cestovného ruchu.
Dedina roka 2017 sa pýši veľkým počtom gajdošov a gajdošských skupín, preto na slávnosti nemohli chýbať.
V čom vidíte najväčšiu devízu Vašej obce?
Sú to tri „súčiastky (alebo články)“, ktoré do seba zapadajú: príroda, kultúra a ľudia. Oravská Polhora je najsevernejšou obcou Slovenska, leží medzi dvoma najvyššími vrchmi Oravských Beskýd – Babou horou a Pilskom. V katastri obce, ktorý je najväčší na Orave sa nachádza množstvo vzácnych prírodných komplexov, okrem iného, aj jeden z najviac mineralizovaných prameňov v strednej Európe – prameň jódo-brómovej slanej vody. Je tu tiež niekoľko vzácnych rašelinísk, pralesných spoločenstiev na Babej hore ako aj Pilsku. V kultúre je obec známa gajdošskou tradíciou, ktorá bola v roku 2015 zapísaná do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. V Oravskej Polhore je v súčasnosti najväčšia koncentrácia gajdošov a gajdošských skupín na Slovensku. Tretím článkom sú, samozrejme, obyvatelia Oravskej Polhory. Ročne sa v obci narodí 60 – 70 detí, čo na slovenské pomery veľmi dobré číslo. Dedina sa rozrastá, detí pribúda. V obci máme dve školy a dve škôlky.
Pred samotným odovzdávaním cien cez obec prešiel veselý sprievod.
Pri odovzdávaní ocenenia ste uviedli, že “obec má veľa unikátov ”, mohli by ste niektoré spomenúť?
- gajdošská kultúra, ktorá je v obci veľmi živá (v súčasnosti máme 5 gajdošských ľudových muzík)
- vysoká pôrodnosť
- babia hora
- prameň jódo-bromovej slanej vody, ktorý patrí k najviac mineralizovaným v strednej európe. V minulosti tu boli známe kúpele Slaná voda
- vzácne rašeliniská
- jedna z najväčších zbierok relikvií svätých umiestnená v miestnom farskom kostole
Riešite momentálne nejaké zaujímavé projekty?
V súčasnosti realizujeme viaceré projekty – výstavbu zberného dvora, rozšírenie kapacity materskej školy č. 1 formou nadstavby, viaceré menšie projekty a 5 projektov poľsko-slovenskej spolupráce, z toho dva väčšie investičné a 3 mikroprojekty. Máme tiež rozbehnutý projekt s poľskou susednou obcou Zawoja Babia hora trails zameraný na výstavbu cyklotrás typu „singletrack“, ktorými prepojíme obe obce. Súčasťou projektu je tiež výstavba objektu sociálneho zázemia pre cyklistov, vyhliadkovej veže, či vybudovanie nového pumptracku. Tiež začíname s rekonštrukciou budovy bývalej colnice na hraničnom priechode s Poľskom, ktorú má obec vo vlastníctve. Vznikne tu nové Centrum valašskej kultúry, ktoré bude mapovať históriu pastierstva a nadväzujúceho gajdošstva. V rámci mikroprojektov sme sa zamerali na výučbu hry na pastiersku píšťalku a gajdy, vypracovanie učebníc a inštruktážnych DVD zameraných na výučbu hry na tieto tradičné nástroje. Momentálne začíname s projektom zameraným na tvorbu propagačných materiálov a účasť na medzinárodných výstavách cestovného ruchu na Slovensku a v Poľsku. Posledným v súčasnosti realizovaným projektom je projekt zameraný na spracovanie novej publikácie „Legendy Babej hory“, ku ktorej bude aj divadelné predstavenie a mobilná aplikácia na platforme „City games“.
Aké sú Vaše plány do budúcnosti?
V súčasnosti pripravujeme ďalšie projekty v oblasti budovania kanalizácie, protipovodňovej ochrany obce a nájomného bývania vrátane riešenia starostlivosti o seniorov. Taktiež po dlhých rokoch plánujeme ukončiť proces ROEP a následne začať projekty jednoduchých pozemkových úprav v lokalitách vhodných pre IBV.
Obecné noviny č. 43-44/2017