Tabuľa prírodnej pamiatky Sivý Kameň. FOTO TASR - Radovan Stoklasa
Názov dostal podľa sivej farby kameňa, z ktorého ho postavili krátko pred rokom 1350. Bývalý kráľovský hrad Sivý Kameň nad Podhradím v okrese Prievidza postavili pre potrebu zriadenia nového administratívneho centra v južnejšej oblasti Bojnického panstva.
Dnes je z národnej kultúrnej pamiatky (NKP) zrúcanina, o jej čiastočnú obnovu sa stará občianske združenie Úhoľ.
"Prvá písomná zmienka o hrade Sivý Kameň je z roku 1352. Je to teda ruina hradu zo 14. storočia, ale jeho výstavba sa musela uskutočniť o niekoľko desaťročí skôr. Paradoxne, nie je to najstaršie osídlenie na hradnom kopci, táto andezitová homoľa bola atraktívna aj pre nositeľov takzvanej púchovskej kultúry. Máme tu tak doklady o ľuďoch aj z prelomu letopočtov," načrtla Dominika Andreánska z občianskeho združenia.
Sivý Kameň je podľa nej jednou z najmenej zachovaných hradných ruín na Slovensku, to však neznamená, že jeho význam tým nejakým spôsobom klesá, práve naopak. "Je to jeden z mála hradov na hornom Ponitrí, ktorý v období stredoveku zohrával svoju významnú úlohu ako pendant Bojnického zámku. To znamená, že spravoval územie na ľavom brehu rieky Nitra," podotkla.
O čiastočnú obnovu NKP sa dobrovoľníci snažia už dlhodobo, predmetom pamiatkovej obnovy je už od roku 2013, keď z iniciatívy obce bol podaný grant na Ministerstvo kultúry SR a z týchto zdrojov je naďalej financovaná aj jeho obnova pod vedením občianskeho združenia Úhoľ. "Snažíme sa zachovať a konzervovať tie zvyšky architektúr, ktoré sa nachádzajú nad terénom, ale zároveň postupne odkrývať aj to, čo sa skrýva práve pod zemou. A to nás ešte môže prekvapiť," priblížila Andreánska.
V poslednom období sa dobrovoľníci podľa nej sústredili na torzo obrannej veže v prvom predhradí, ktorá v období existencie hradu plnila svoju strážnu úlohu. "Naším cieľom je vybudovať na tomto mieste po domurovaní, ktoré sa nám tento rok podarilo dovŕšiť, aj prístupové schodisko, aby sme každému návštevníkovi sprístupnili a umožnili ten pohľad na hornonitriansku kotlinu, aký mali práve jeho stredovekí obrancovia," doplnila.
Úloha v podobe obnovy hradu je podľa dobrovoľníkov neľahká, je to však činnosť, ktorú vykonávajú pomimo svojej práce a rodičovských povinností. "Možno toho času nie je toľko, ako si hrad vyžaduje. Preto to bude trvať niekoľko rokov a možno presiahne aj naše životy. Ak začneme teraz, dobre a s radosťou, budeme môcť na hrade niečo dokázať a objaviť," dodala Andreánska.
So Sivým Kameňom súvisí i povesť o Jančekovi. Janček bol veliteľom vyslúžilcov a dezertérov, čo rabovali kraj. So svojou skupinou si trúfol aj na Sivý Kameň, tamojšie osadenstvo však hrad obránilo a zo skupiny zajalo zopár útočníkov. Hradný pán ich prikázal popraviť, do jedného z odsúdencov - Jančeka sa však zamilovala jeho dcéra Uliša. Tá pre neho žiadala milosť, keďže v ňom spoznala chlapca, ktorý ju kedysi zachránil pred tureckými vojakmi. Pán Jančekovi milosť napokon udelil, ten strávil vášnivú noc s Ulišou, po ktorej však zmizol. Uliša za ním cválala na svojom koni, keď ho zbadala na vysokej skale. Z obavy, aby Uliša nespadla, sa jej Janček vybral naproti, zrútil sa však do priepasti. Uliša mu zostala do smrti verná a skalu nazvala po Jančekovi.
