Pondelok 20.01.2020
Dnes má meniny 
Dalibor
°C
30.10.2019 03:15

Projekt Chute podunajskej prírody/Taste of Danubian Nature


Altánok, ktorý sa vybudoval v rámci cezhraničného projektu Chute podunajskej prírody


Slovenská agentúra životného prostredia v pondelok - 28. októbra 2019 - v Stredisku environmentálnej výchovy (SEV) Dropie slávnostne odovzdala do užívania altánok, ktorý sa vybudoval v rámci cezhraničného projektu Chute podunajskej prírody (Taste of Danubian Nature).


Súčasťou podujatia bol aj improvizovaný tlačový brífing v exteriéri SEV Dropie, počas ktorého zástupcovia envirorezortu a SEV Dropie informovali o rozvojových plánoch pre stredisko a prínosoch projektu Chute podunajskej prírody.

Riaditeľ SAŽP Richard Müller privítal hostí a vo svojom vystúpení sa zameral na rozvojové aktivity pre stredisko zrealizované v rámci projektu a dôležitosť spolupráce všetkých kľúčových subjektov v regióne.

Venoval sa aj myšlienke Naturparkov v kontexte ochrany prírody, keďže väčšina územia, na ktorom sa realizuje projekt patrí do chráneného územia NATURA 2000. V SEV Dropie vďaka tomu vzniká nový priestor pre zážitkové vzdelávanie, ktorý sa stane organickou súčasťou nového konceptu cezhraničných Naturparkov s dôrazom na envirovýchovu a vzdelávanie. Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) Norbert Kurilla aj na príklade SEV Dropie priblížil model viaczdrojového financovania strediska. Zároveň predstavil plánovaný projekt v rámci programu SK Climate – zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy, ktorého správcom je MŽP SR, ktorý bude realizovaný ako tzv. preddefinovaný projekt Stredisko pre zmenu klímy a environmentálnu výchovu. Katka Vajliková zo SEV Dropie SAŽP podrobne predstavila aktivity a výstupy projektu Chute podunajskej prírody.

Do projektu sú zapojené environmentálne a štátne inštitúcie zo Slovenska a Maďarskej republiky, 20 slovenských a 30 maďarských obcí, združenia, podnikatelia a miestni obyvatelia. Implementuje sa od 1. januára 2018 do 31. decembra 2019 v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko. Financovaný je z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, štátneho rozpočtu SR a Maďarska a zo zdrojov partnerov projektu.

V rámci projektu sa zrealizovalo na oboch stranách hraníc množstvo aktivít. Na slovenskom území napríklad v rámci Združenia obcí Žitného ostrova pribudne 3500 kusov pôvodných druhov ovocných stromov a kríkov, rozmiestni sa 35 hmyzích hotelov, 9 vahadlových studní, 35 vtáčích búdok, 4 pozorovateľne vtáctva, 33 fotopascí, 20 dažďových záhrad a 222 ks drobnej infraštruktúry (lavičky, smetné koše, tabule). V obci Gönyű sa vybudoval náučný chodník na Dunajskej promenáde, umiestnili sa hmyzie hotely, info-body a Rybárske združenie v Gönyű zrekonštruovalo budovu pre turisticko-rybárske centrum. V Klížskej Nemej sa zorganizoval festival Chute podunajskej prírody a v Zlatnej na Ostrove obnovili 247 ročnú budovu pre národopisné múzeum. V SEV SAŽP sa vďaka nemu buduje spomínané zážitkové centrum, v rámci ktorého pribudol nielen altánok s IT a wifi pripojením, ktorý bude slúžiť ako externá učebňa a na komunitné aktivity, ale aj pocitový chodník, lanová dráha, dažďová záhrada, pozorovateľne vtáctva, drevené hospodárske stavby pre zvieratá. V svojom areáli stredisko v rámci projektu realizuje aj bioremediáciu jazera (nemechanické čistenie), revitalizovalo zdroj pitnej vody, vysadí škôlku pôvodných ovocných stromov regiónu a vypracovalo štúdie dažďových záhrad pre Dolný Žitný ostrov.

Bratislavské regionálne ochranárske združenie vylepšilo ekoturistické centrum vo Veľkom Léli o nové lavičky, altánky, vahadlovú studňu, prvky detského ihriska, smetné koše, cyklostojany a zaobstaralo čln na edukačné exkurzie a konský voz. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. plánuje z projektu nákup multifunkčného stroja na kosenie vodného rastlinstva a jeho odstraňovanie. Vytvorila sa i webstránka projektu a na podstránkach partnerov pribudli informácie o projekte Program spolupráce INTERREG V-A Slovenská republika – Maďarsko. Vylepšila sa aj turistická mobilná aplikácia Podunajska.

Cieľom projektu Chute podunajskej prírody je zachovať prírodné a kultúrne dedičstvo a využiť ho v záujme vidieckeho rozvoja. Projekt je založený na filozofii Naturparkov, ktorých cieľom je nielen ochrana prírodného a kultúrneho dedičstva, envirovýchova, rozvoj vidieka, turizmu a rekreácie, ale aj formovanie verejnej mienky. Know-how k realizácii poskytol hlavný cezhraničný maďarský partner Által-ér Vízgyűjtő Helyreállítasi és Fejlesztési Szövetség, ktorý je jedným zo zakladajúcich členov Naturparku Gerecse v Maďarsku. Viac informácií o projekte Chute podunajskej prírody a jeho partneroch nájdete na webovej stránke projektu www. danubenaturpark.sk.

Autor: (sažp)


komentáre
SHOW ALL
podobné
14.10.2016
Poloninské lúky po desiatkach rokov opäť pokosili
Horské lúky v Národnom parku (NP) Poloniny v Sninskom okrese po desiatkach rokov opäť pokosili a upravili, čím prispeli k ochrane vzácnych druhov rastlín.
viac
14.12.2017
Desiatky mimovládnych organizácií požiadali o príspevok na envirovýchovu
Desiatky mimovládnych organizácií požiadali o príspevok na envirovýchovu zo Zeleného vzdelávacieho fondu. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) od októbra 2017 prijímalo žiadosti o podporu projektov zameraných na environmentálnu výchovu, vzdelávanie a osvetu.
viac
17.12.2019
Cezhraničný projekt pomôže pri onkologickej liečbe detí na Ukrajine
Na pomoc deťom s onkologickými ochoreniami a ich rodinám je zameraný dvojročný slovensko-ukrajinský projekt. S finančnou podporou z eurofondov je prioritne smerovaný na Zakarpatskú oblasť na Ukrajine.
viac
17.12.2019
Testovacia prevádzka cezhraničného bikesharingu bude čoskoro spustená
Mesto Štúrovo spoločne s maďarským mestom Ostrihom buduje prvý a v Európe zatiaľ jediný cezhraničný verejný systém požičovne bicyklov. Počas uplynulého mesiaca sa uskutočnila montáž stojanových stojísk a riadiacich terminálov systému požičovne.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
78.37 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.84 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
18.79 %