Ilustračná snímka: (Getty Images).
Dlhodobé problémy s pozemkami ohrozujú čerpanie európskych investičných a štrukturálnych fondov zo strany miest a obcí a zároveň obmedzujú samosprávy v rozvoji územia. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) na to upozorňuje vzhľadom na nové programové obdobie.
Ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák skonštatoval, že obce a mestá vedia, na čo by chceli využiť eurofondy, nevedia sa však dostať k vlastníctvu pozemkov pod obecnými budovami, cestami či chodníkmi, čo je podmienkou čerpania. Ide pritom o pozemky neznámych vlastníkov, ale aj pozemky štátu. „Ideme do ďalšieho programového obdobia a stále budú mať mestá a obce ako oprávnení žiadatelia veľký problém. Ak nemajú vzťah k pozemku, nemôžu čerpať eurofondy, nemôžu ísť do zatepľovania, rekonštrukcie ciest, chodníkov, do ničoho. Tu sa ukazuje, že dlhé roky je Slovenský pozemkový fond (SPF) pasívny, lebo keby bol aktívny, tak nemáme rovnaký problém. Budeme žiadať, aby tento problém začalo riešiť aj ministerstvo regionálneho rozvoja,” uviedol Kaliňák v pondelok.
ZMOS navrhuje v rámci riešení štandardizovať postupy, pokiaľ obec chce vysporiadať pozemky pod cestou či budovou s určením súboru príslušných dokladov. „Tým pádom by Slovenský pozemkový fond mal automaticky previesť tieto pozemky bezodplatne na obce,” povedal predseda Sekcie pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Rady ZMOS Martin Červenka, ktorý je starostom obce Ratkovce. Spomenul pritom skúsenosti obcí, keď si fond pýtal za prevod pozemku vysoké ceny za meter štvorcový, hoci išlo o verejnoprospešné budovy. Zdôraznil potrebu riešenia problému zo strany štátu v spolupráci so samosprávami.
Na problémy, s ktorými sa v tejto veci boria obce, poukázal aj starosta Hornej Maríkovej Miroslav Hamar. Pri riešení pozemku pod jednou z ciest v obci narazil na liste vlastníctva napríklad na osobu s dátumom narodenia v roku 1850. „Do roku 1900 tam mám asi 45 vlastníkov s podielom, ktorý je v súčasných právnych pomeroch nevysporiadateľný. V podstate mám zablokované, dá sa povedať, 40 percent výmery obce. To je pre mňa dosť neriešiteľný stav,” konštatoval.
Starosta obce Hiadeľ Ondrej Snopko tiež zvýraznil rozdrobenosť pozemkov. Opísal stav, keď na jednej parcele v obci o rozlohe 154 metrov štvorcových figuruje 1500 vlastníkov, pričom väčšina podielov nie je väčšia ako formát stránky A4 a niektorý nemá ani štyri centimetre štvorcové.
Skúsenosti s vysporiadaním vlastníckych vzťahov má aj starostka obce Spišské Tomášovce Zuzana Nebusová, ktorá počas 10 rokov musela vysporiadať viac ako 330 vlasntíkov pre výstavbu futbalového ihriska. Na tlačovej besede pomerne detailne informovala o riešení a tak legislatívnych, ako aj technických problémoch.
Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja (MPRV) SR v reakcii uviedlo, že si uvedomuje problém s rozdrobeným pozemkovým vlastníctvom a nezistenými vlastníkmi, čo predstavuje zhruba 20 percent celkovej výmery. Podľa rezortu sa ho usiluje riešiť okrem realizácie pozemkových úprav aj spustením procesu identifikácie neznámych vlastníkov zo strany štátu. „MPRV SR minulý rok podpísalo zmluvy s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA) o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov v celkovej sume 34,1 milióna eur na vykonanie projektov pozemkových úprav v 130 obciach, v ktorých sa projekty pozemkových úprav už aj začali realizovať ešte minulý rok. Momentálne MPRV SR pripravuje výber ďalších 120 katastrálnych území, v ktorých sa začnú pozemkové úpravy nasledujúci rok,” uviedol odbor komunikácie a marketingu. Agrorezort je zároveň sklamaný, že v návrhu plánu obnovy, ktorý predstavilo ministerstvo financií, pozemkové úpravy nie sú zaradené medzi komponenty. „V tejto veci MPRV SR v najbližších dňoch plánuje rokovania na najvyššej úrovni, na ktorých chce vyjadriť zásadné požiadavky k prehodnoteniu plánu obnovy,” deklarovalo ministerstvo.
