Potrebná zmena legislatívy na ochranu nerastného bohatstva

Na základe výsledkov kontroly upozorňuje poslancov Národnej rady SR na potrebu zmeniť legislatívu tak, aby nerastné bohatstvo, podzemné vody a prírodné liečivé pramene boli účinne chránené nielen pre súčasné, ale hlavne budúce generácie. Pri uplatnení českého modelu výpočtu by získal štát viac a finančne by si polepšila aj miestna samospráva, ak by sa priebežne upravoval poplatok za dobývací priestor.

Legislatívna ochrana nerastného bohatstva je nedostatočná

Slovenská republika, ako jeho vlastník, sa nestará o to, aby z poplatkov za ťažbu, napríklad zlata či striebra, získala čo najviac. Súčasný model na Slovensku je výhodný najmä pre ťažobné spoločnosti, ktoré využívajú nejednoznačnosť legislatívy a tak platia štátu minimálne úhrady. Ak by sa uplatňoval český model výpočtu poplatkov, ťažobné firmy by zaplatili napríklad za ťažbu zlata až päťdesiatnásobne viac. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe výsledkov kontroly upozorňuje poslancov Národnej rady SR na potrebu zmeniť legislatívu tak, aby nerastné bohatstvo, podzemné vody a prírodné liečivé pramene boli účinne chránené nielen pre súčasné, ale hlavne budúce generácie. Podľa NKÚ súčasný právny model zodpovedá vnímaniu hodnoty nerastného bohatstva ešte v mantineloch minulého storočia. Vzácne kovy, liečivé pramene a podzemné vody sú jedným z najcennejších bohatstiev celej slovenskej spoločnosti. Práve preto národná autorita pre externú kontrolu nabáda parlament k zmene legislatívy. Súčasný stav vyhovuje len veľmi úzkej skupine vyvolených a tomu musí zabrániť.

Zveľaďovanie nerastného bohatstva, podzemných vôd a prírodných liečivých zdrojov pre budúce generácie

Slovenská ústava zaväzuje štát k aktívnej ochrane a zveľaďovaniu nerastného bohatstva, podzemných vôd a prírodných liečivých zdrojov. Základný zákon spoločnosti ukladá štátu povinnosti, ktoré majú smerovať k šetrnému a efektívnemu využívaniu bohatstva v prospech nielen súčasných, ale aj budúcich generácií. Na ochranu a efektívne využívanie nerastného bohatstva bola zameraná aj minuloročná kontrolná akcia, v rámci ktorej úrad preveril podnety od občanov, ktoré poukazujú na zneužívanie dier v platnej legislatíve. Kontrolóri potvrdili dôvodnosť podnetov. Len v prípade jednej ťažobnej spoločnosti by mohol byť verejný rozpočet bohatší o niekoľko desiatok tisíc eur. Firma totiž deklarovala výlučne ťažbu polymetalických kovov bez výhodnej produkcie zlata a striebra. Na uvedený problém bol v minulosti upozornený aj obvodný banský úrad, ktorý však svojou kontrolou, na rozdiel od národných kontrolórov, porušenie pravidiel neidentifikoval.

Riziká pri ochrane nerastného bohatstva

Na základe výsledkov auditu národná kontrolná autorita konštatuje, že súčasná legislatívna ochrana nerastného bohatstva nevytvára podmienky, vďaka ktorým by štát mohol aktívne chrániť svoje národné bohatstvo, aby celá spoločnosť mala adekvátny prospech z ťažobnej činnosti. Kontrola tiež odhalila, že príslušné štátne inštitúcie nemajú zadefinovanú jednoznačnú povinnosť finančne oceňovať vyhradené ložiská nerastného bohatstva na základe reálnych trhových cien. Podľa NKÚ je zvláštne, že až národní kontrolóri odhalili významné riziká pri ochrane nerastného bohatstva. Vážnym nedostatkom je fakt, že banský zákon nedefinuje jasné pravidlá pre výpočet úhrad za ťažobnú činnosť domácej a zahraničnej spoločnosti a v súčasnosti platné úhrady vychádzajú z dvadsať rokov starých prepočtov. Podpredseda úradu ďalej dodáva, že zodpovedné ministerstvo, rezort hospodárstva, má síce prehľad o zásobách nerastného bohatstva, ale keďže zásoby nie sú finančne ocenené, tak z pohľadu štátnych hmotných aktív ide o „bezcenný majetok“. 

Vzácny majetok štátu bez štátneho zabezpečenia

Rezervy z hľadiska ochrany a využívania nerastného bohatstva boli kontrolórmi identifikované aj pri možnosti bezodplatného prevodu práv dobývania či ťažby nerastných surovín na tretie strany. Legislatívna diera umožňuje prevod priestoru na spoločnosť bez výberového konania. Vzácny majetok štátu sa tak dostáva mimo akéhokoľvek dosahu na zabezpečenie ochrany štátnych záujmov i samotného verejného bohatstva. Princípy otvoreného a transparentného rozhodovania o majetku štátu absentujú aj pri organizovaní výberových konaní, pretože víťazom súťaže o prevod ťažobného priestoru sa môže stať firma, ktorá nemala žiadnu konkurenciu a súťaží sama so sebou.

Príklad dobrej praxe – Česká republika

Slovensko si stále neplní záväzok voči Organizácii spojených národov. Do konca roku 2020 totiž nebol do našej národnej legislatívy implementovaný jednotný systém medzinárodnej klasifikácie zásob a zdrojov nerastných surovín podľa metodiky tejto medzinárodnej organizácie. Na rozdiel od okolitých krajín, slovenská legislatíva neupravuje ani možnosť zvyšovania výšky sadzieb úhrad za vydobyté nerasty, napr. na základe vývoja trhových cien. Ako príklad dobrej praxe môže slúžiť susedná Česká republika, kde je úhrada za dobývacie priestory na úrovni 37 eur na hektár ročne, čo je viac ako päťnásobok slovenskej ceny (SR – 7 eur na hektár za rok). Český výpočet úhrad zohľadňuje okrem vývoja trhovej ceny nerastnej suroviny i celkové množstvo čistého kovu v koncovej ťažbe. Pri uplatnení českého modelu výpočtu by získal štát viac a finančne by si polepšila aj miestna samospráva, ak by sa priebežne upravoval poplatok za dobývací priestor. Podľa NKÚ sú slovenské pravidlá výpočtu úhrad za dobývací priestor či vyťažený nerast jednoznačne na strane ťažobnej spoločnosti, benefity a finančné zisky smerujú na súkromné účty a verejný záujem, finančné benefity pre širšiu spoločnosť sú z obchodu s nerastným bohatstvom zanedbateľné. Ako zlá prax môže slúžiť firma, ktorá v roku 2019 zaplatila za ťažbu priemyselných nerastov necelých 10 tisíc eur, pričom podľa českého modelu by zaplatila viac ako pol milióna eur.

Správa o výsledku kontroly "Ochrana a využitie vybraného nerastného bohatstva"