Dobrú chuť.
Na Slovensku slovo polievka vzniklo z výrazu polievať a označovalo druh jedla, keď sa pripravené prísady v tanieri zalievajú vývarom. V minulých storočiach boli polievky základom stravy.
Naši predkovia preferovali husté, sýte polievky, ktoré sa konzumovali ako raňajky, predkrm alebo aj ako hlavné jedlo. Súviselo to so životným štýlom predchádzajúcich generácií, ktorých vysoký výdaj energie na každodenné činnosti vyžadoval vysoko energetickú stravu. Polievky však zohrávali neodmysliteľnú úlohu aj v tradíciách našich predkov. Spoločné jedenie polievky novomanželov z jedného taniera na svadobnej hostine malo napríklad symbolizovať ich spoluprácu a súdržnosť“
Vôňa rôznych chutí bude lákať návštevníkov v nedeľu 19. júna 2016 do Skanzenu, ktorý sa nachádza v doline Chmúra v Novej Bystrici – Vychylovke. Kolektív pracovníkov skanzenu, bude variť a pripravovať priamo v objektoch na dobových peciach polievky našich starých materí. Pozývame všetkých, ktorí majú radi tradičnú ľudovú stravu na malú ochutnávku, ktorá bude okorenená účinkovaním Ľudovej hudby Romana Capeka zo Skalitého od 13.30 hod. Deti i dospelí sa môžu dozvedieť, kto žije na stromoch našej prírody na výstave Žijem na strome a je mi dobre, ktorá je pripravená v spolupráci so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici v objekte Raganov mlyn. V ponuke je jazda na historickej lesnej úvraťovej železnici, alebo na drezine. Deň plný slnka a zážitkov Vám praje Kysucké múzeum v Čadci a Žilinský samosprávny kraj.
Receptík:
Suroviny: 1 menšia žltá kváka, 20 dkg zemiakov, rasca, soľ, maslo, čierne korenie, majoránka.
Postup: Kvaku ošúpeme, nakrájame na kocky a dáme variť do osolenej vody. Keď je kvaka napoly uvarená, pridáme k nej zemiaky a spolu to dovaríme. Keď sú zemiaky hotové, pridáme do polievky lyžicu masla. Zahustíme zátrepkou.
Dobrú chuť!