Prišiel čas, keď aj na Kysuciach nastalo obdobie zberu úrodu z polí a prípravy na tuhú zimu. Pri tejto príležitosti Kysucké múzeum v Čadci pripravilo návštevníkom Skanzenu Vychylovka – Nová Bystrica podujatie, ktoré im pripomenie čas dožiniek na Kysuciach.
V nedeľu 18. augusta 2019 bude skanzen obohatený zvykmi, tradíciami a piesňami z Kysúc. Od 12. 00 hod. nám zvyky a tradície pri dožinkách priblíži folklórna skupina Kýčera z Ochodnice v stodole U Poništu, kde sa bude ozývať buchot cepov – ručné mlátenie obilia. O 12. 45 hod. sa môžete pripojiť ku krojovanému sprievodu, ktorý pôjde až ku kaplnke Panny Márie Ružencovej zo Zborova nad Bystricou. Aká by to bola nedeľa, keby nebola slávená svätou omšou s poďakovaním za úrodu, za chlieb náš každodenný. Táto slávnosť sa uskutoční o 13.00 hod. v Kaplnke Panny Márie Ružencovej.
Na pódiu pri objekte Krčma z Korne bude o 14.00 hod. kultúrny program v podaní FS Kýčera pokračovať. V Ponuke je jazda na Historickej lesnej úvraťovej železnici, drezine, výstavy stanici Skanzen a v Raganovom mlyne.
Na podujatie Vás srdečne pozývajú a pekný deň prajú, Kysucké múzeum v Čadci a jeho zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj.
Z výskumu obce Staškov
Z posledných kláskov obilia žnice uvili veniec a ozdobili farebnými stužkami a ružičkami, ktoré boli vyrobené z krepového papiera. Takto uvitý veniec niesli mládenec a dievča v sprievode ostatných žencov a žníc ku gazdovi, ktorý bol v obci najbohatší, a spievali pieseň: „Gazda náš, gazda náš, daj že nám oldomáš, ak nám ho ty nedáš, hneď hlavu dolu máš.“
Mládenec a dievča s vencom vkročili až do príbytku a takto vinšovali gazdovi a gazdinej: „A my vaši ženci už sme vám dožali, z vašich zlatých kláskov veniec sme uvili. Na jar sme zasiali v žatve pozbierali a v láske štedrosti sme vám vymlátili. Koľko v tom venci ja zŕn žita, toľko rokov vám prajeme žitia. By ste dlho žili a sa radovali a sto krát veselších dožiniek slávili. Obzvlášť zdravie, šťastie to vám tu prajeme a po smrti kráľovstvo nebeské želáme.“
Žencov a žnice potom gazda častoval pálenkou a rôznymi domácimi jedlami (upečeným chlebíkom, koláčmi, slaninou, klobásou...). Nechýbala hudba, tanec a spev, niekedy až do neskorých nočných hodín, alebo do bieleho rána. Gazda zavesil veniec v dome nad dverami a použil ho, ak sa v dome vydávalo dievča. Pred príchodom ženícha ho dali na hlavu družičke a tú predstavili ženíchovi, či je to tá pravá, keď si prišiel po nevestu na sobáš. Niektorí gazdovia veniec zavesili von pred dvere, aby aj vtáci mali obživu počas zimy.
Autor: Darina Hnidková, Kysucké múzeum v Čadci
