Triedený odpad sa odváža na triediacu linku na dotriedenie. Čo je cudzorodé, končí v spaľovni.
V minulom roku sa v rámci Bratislavy vyzbieralo 157 217 ton komunálneho odpadu.
V minulom roku sa v rámci Bratislavy vyzbieralo 157 217 ton komunálneho odpadu. „Z toho 116 935 ton tvoril zmesový odpad, 8348 ton papier a lepenka, 4786 ton plasty, 6312 ton sklo, ďalej sa vyzbieralo 457 ton kovov, takmer 500 ton elektroodpadu a v menších množstvách ďalší odpad, “ informovala Obecné noviny hovorkyňa zberovej spoločnosti OLO Beáta Humeniková. „V bratislavskej spaľovni vlani energeticky zhodnotili približne 130-tisíc ton odpadov hlavného mesta.“
Doplňme, že OLO ako jediná spoločnosť na území Bratislavy zabezpečuje zber a odvoz komunálneho odpadu. A ešte, že v spaľovni končí všetok zmesový odpad. „Ale napríklad aj taký, ktorý nie je možné recyklovať,“ upresňuje hovorkyňa. „Mám na mysli nielen znehodnotený a oddelený po dotriedení, ale hlavne stavebný odpad. Aby som však bola presná, aj z neho sa časť neskôr využije - napríklad pri stavbách diaľnic, ciest a podobne.“
Spôsoby dotrieďovania
„Bratislavčanmi triedený odpad zo žltých a modrých kontajnerov sa najskôr odvezie na triediacu linku, kde ho naši zamestnanci ručne dotriedia,“ pokračuje B. Humeniková. „Napríklad plasty podelia na zelené, modré, farebné a číre PET fľaše, samostatnou skupinou sú igelitové tašky a igelity atď. Papier tiež triedia podľa druhu. Následne sa roztriedené druhy lisujú do veľkých kociek a odvezú k ďalšiemu spracovaniu. Aj sklenený obsah zo zelených kontajnerov sa na triediacej linke oddeľuje podľa farieb a spracováva.“
Čo je medzi plastmi, papierom alebo sklom cudzorodé, končí v spaľovni.
Skládky – jednociferné číslo percenta z Bratislavy
Nech by sme počítali akokoľvek, je zrejmé, že percento bratislavského komunálneho odpadu, končiaceho na skládke, musí byť nízke jednociferné číslo. Mohol by s ním vysloviť spokojnosť aj Európsky parlament, keby ho uspokojil iba pohľad na percento skládkovania z komunálneho odpadu v hlavnom meste v inak neúspešnom štáte v boji so skládkovaním, akým je Slovensko. Faktom však ostáva, že svet síce považuje spaľovanie za istú cestu nakladania s odpadmi, ale optimálnou je recyklácia.
Dopĺňame, že energia získaná zo spaľovania bratislavských odpadov sa využíva na výrobu tepla a elektriny nielen pre vlastnú prevádzku spaľovne, ale aj na dodávky elektriny pre približne 22-tisíc domácností.