Plán obnovy a odolnosti SR je príležitosť na štrukturálne zmeny

Ide o návrhy, ktoré reagujú na oprávnené potreby komunálu a prispejú k obnove samosprávy aj jej odolnosti a vo finále, aj verejnej správy. ZMOS uplatnil 16 zásadných pripomienok celkovo v 13 oblastiach.

Riešenia, ktorých pozitívne dopady poznáme

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti EÚ je hlavným nástrojom plánu obnovy EÚ po covidovej kríze s celkovými zdrojmi vo výške 672,5 miliárd eur určených na podporu investícií zameraných na zmiernenie následkov krízy, posilnenie súdržnosti a odolnosti a urýchlenie ekologických a digitálnych transformácii v celej EÚ. Pre Slovensko je alokovaných 5,84 miliardy v grantoch. Prioritami Plánu obnovy, ktorý Slovensku prinesie dodatočné verejné investície sú zelená ekonomika, vzdelávanie, veda, výskum a inovácie, zdravie a efektívna verejná správa. Preto Združenie miest a obcí Slovenska prichádza so zásadnými pripomienkami, ktoré v sebe majú preukázateľnú pridanú hodnotu na kvalitu a rozsah verejných služieb. ZMOS pri týchto návrhoch využíval trojročnú prácu s analýzami, reprezentatívnymi prieskumami, aj konzultácie so samosprávnymi združeniami v okolitých krajinách.

Prehľad oblasťami, sprievodca riešeniami

Združenie miest a obcí Slovenska vidí principiálne rozdiely medzi filozofiou Plánu obnovy a odolnosti SR a novým programovým obdobím Európskych investičných a štrukturálnych fondov. Preto sú jeho návrhy sústredené na oblasti, ktoré je vhodné riešiť finančnou pomocou z Fondu obnovy, pričom predpokladáme, že pre ďalšie oblasti samosprávnych potrieb využijeme prichádzajúce eurofondové obdobie, napríklad na pripravovaný nový komunálny manažment z dielne ZMOS.

Centrá zdieľaných služieb: V rámci kľúčovej oblasti verejnej politiky (Efektívna verejná správa) navrhujeme konkrétny implementačný nástroj: Vytvorenie Centier zdieľaných služieb ako cesty k modernizácii miestnej územnej samosprávy a odstupňovanie kompetencií medzi miestnymi samosprávami.

Základom optimalizácie fungovania na miestnej úrovni je medziobecná spolupráca, jej systematická podpora, zriadenie tzv. centier zdieľaných služieb a odstupňovanie kompetencií medzi miestnymi samosprávami; pre systematickú podporu meziobecnej spolupráce tak v oblasti spoločného výkonu originálnych kompetencií, ako aj v prostredí spoločného výkonu verejnoprospešných činností, čo v sebe prinesie benefity v podobe podpory lokálnej hospodárskej politiky, priameho dosahu samospráv na efektívnejšie zabezpečovanie verejnoprospešných činností a teda mnohých verejných služieb. V riešení vidíme aj prínos systematickej podpory medziobecnej spolupráce na báze verejnoprospešných činností. Týmto prístupom samosprávy získajú efektívnejšie riadenie, priamy dosah na cenotvorbu, ale aj rozsah a kvalitu zabezpečujúcich služieb. Zavedením systematickej podpory pre spoločné vykonávanie verejnoprospešných služieb budú mať samosprávy lepší dosah na tvorbu lokálnej hospodárskej politiky a spoločný postup pre využívanie Európskych investičných a štrukturálnych fondov. Okrem iného prostredníctvom centier zdieľaných služieb vytvoríme aj priestor na integráciu elektronických služieb a budovanie lokálneho eGovernmentu, ako aj integráciu zelených služieb, iniciatív a výziev. Zabezpečenie tejto agendy pre miestne samosprávy z jedného centrálneho bodu na úrovni mikroregiónu je východisko na to, ako zabezpečiť plnenie povinností s rešpektovaním zákonov a podzákonných noriem a ako vzhľadom k obmedzenému počtu odborne zdatných zamestnancov využiť odborný potenciál menšieho počtu ľudí pre viacero samospráv naraz. Tiež vidíme prínos v podpore koordinovaného rozvoja územia - využitie odborne zdatného personálu pre projektový manažment na úrovni viacerých samospráv. V prostredí mikroregiónu je priestor na to, aby samosprávy úzko prepojené a vzájomne spolupracujúce dokázali pripravovať a implementovať projekty, pri ktorých sa spoluprácou zvyšuje priestor na spolufinancovanie zainteresovaných samospráv, integritu projektu a jeho dopadu na širšie územie. Nemenej dôležitým prvkom bude aj ochrana a prevencia v komplexnom riešení - zriadenie tzv. centrálneho pultu ochrany, úzka spolupráca zložiek na báze obecných a mestských polícií, dobrovoľných požiarnych zborov a ich prepájanie s ďalšími aktérmi, buď z prostredia dobrovoľníckych združení, ale aj z prostredia štátnych orgánov, čo umocní prevenciu, zvýši akcieschopnosť, podporí medziobecnú spoluprácu a efektivitu pri kombinácii využitia síl a prostriedkov. Centrá sa dokážu mobilizovať na hodnotách ochrany zdravia a majetku, ale aj účinnej prevencii a včasnej intervencie. Vytvárajú priestor pre prácu s dátami, ktoré by boli operatívne k dispozícii aj poisťovniam pri riešení poistných udalostí. Návrh korešponduje so Závermi a odporúčaniami Európskej komisie v rámci hodnotenia verejnej správy na Slovensku a tiež disponujeme podpornými vyjadreniami samosprávnych združení zo zahraničia, ktoré takýto model v praxi uplatnili.

Energetika: ZMOS navrhuje vytvorenie systémovej podpory pre implementáciu energetických projektov a podporu klimatickej agendy, zníženie dosahu privátneho sektora na strategickú infraštruktúru a posilnenie „verejnoprávnosti“ v daných oblastiach, čo umožní prispieť k odstráneniu reálnych problémov v aplikačnej praxi a efektívne a operatívne reagovať na vzniknuté problémy vyplývajúce z krízy, ale aj výzvy priamo v území.

Nájomné bývanie: V období následkov krízy je preukázateľné, že najväčším ekonomický dopad pocítili najzraniteľnejšie skupiny občanov a nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. ZMOS navrhuje podporiť pilotný projekt pre správcovstvo bytových domov, podporiť projekty verejno-súkromného partnerstva určených na riešenie problémov súvisiacich so zvyšovaním počtu dostupných bytov, podporu vytvorenia siete regionálnych (neziskových) organizácií, ktoré by zabezpečovali proces obstarávania nájomných bytov pre mestá a obce v danom regióne.

Majetkové vysporiadanie pozemkov: ZMOS navrhuje zaviesť podporu v zmysle „Opatrenia na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“, čo umožní samosprávam realizovať investičné rozvojové projekty, a tým naštartovať lokálne ekonomiky.

Podpora brownfieldov v rámci zelených opatrení: ZMOS navrhuje zaviesť podporu na rekonštrukcie a opravy tzv. hnedých parkov. Obnova zanedbaných a nevyužívaných a chátrajúcich území a budov, ktoré nie sú zaťažené environmentálnou sleduje nie len ekonomický účel, ale verejno-prospešný. Investíciu do hnedých parkov vníma ako reštart ekonomiky, ktorý si nevyžaduje zastavanie ďalšieho územia, implementuje požadované prvky energetickej efektívnosti a podporuje lokálne ekonomiky.

Vytvorenie Agentúry pre správu štátneho majetku: ZMOS navrhuje po skúsenostiach z Poľska a Čiech vytvoriť štátnu organizáciu, ktorej cieľom bude spracovanie a aktualizácia detailnej databázy nevyužitých a prebytočných nehnuteľností vo vlastníctve štátu a samosprávy pre účely verejnoprospešných stavieb, napríklad pre výstavbu nájomných bytov, sociálnych zariadení, či pre potreby kapacít na prechodné ubytovanie a ostatné využitie samosprávami. Vytvorenie takejto agentúry súvisí s prioritami bytovej politiky, presnejšie zvyšovaním počtu nájomných bytov.

Dostupnosť potravín na vidieku: Súčasná kríza zdôraznila pretrvávajúce nedostatky v nedostupnosti základných potravín a nepotravinového tovaru na vidieku a zdôraznila potrebu potravinovej sebestačnosti. ZMOS preto navrhuje v Pláne obnovy aj podporu pôdohospodárstva a potravinárstva. Odstránenie problému s nedostupnosťou potravín na vidieku je možnosťou podporiť zavádzanie vzorov úspešných a udržateľných riešení v okolitých štátoch, dotačných schém na zabezpečovanie ekonomickej udržateľnosti tohto typu maloobchodných predajní, riešenie sa ponúka aj v podpore systému dotácii na prevádzku maloobchodnej (kamennej) predajne, v dotácii na prevádzku pojazdnej predajne ̶ dotáciou, respektíve donáškou z oboch uvedených maloobchodných predajní, prípadne podporou predaja z dvora. Okrem toho je možné vytvárať predajňu potravín na báze sociálneho podniku a tiež využitím personálneho zázemia formou terénnej sociálnej práce; ako aj na báze verejno-súkromných partnerstiev.

Financie: ZMOS vyjadruje negatívne stanovisko k verejným financiám v rámci kľúčovej oblasti verejnej politiky (Efektívna verejná správa), nakoľko žiadna z častí tohto materiálu nie je samostatne venovaná miestnej územnej samospráve a ani samospráve ako celku, teda vrátane vyšších územných celkov. Sme toho názoru, že miestna územná samospráva si zaslúži mať samostatné miesto v takomto dôležitom a strategickom dokumente. Preto, že proces zostavovania rozpočtu miestnej územnej samosprávy, jeho kvantitatívny, ale aj štrukturálny podiel na celkovom rozpočte verejne správy predstavuje významnú a dôležitú oblasť verejných financií a aj preto, že jednou z tém, ktorá v poslednom období rezonuje v spoločnosti, je modernizácia miestnej územnej samosprávy. Druhá zásadná pripomienka sa týka pro-rastového daňového mixu v tejto časti. ZMOS v súvislosti s navrhovaným zvyšovaním daňového zaťaženia z dôvodu vlastníctva majetku upozorňuje na veľké regionálne rozdiely z pohľadu už samotnej hodnoty nehnuteľnosti v jednotlivých regiónoch Slovenska, tvorby HDP, príjmov obyvateľstva, možnosti zamestnanosti, ďalších sociálno-ekonomických aspektov, kúpnej sily obyvateľstva. Kompenzáciou za zvýšenie majetkových daní sa predpokladá znižovanie dane z práce, čo bude mať negatívny dopad na výnos dane z príjmu fyzických osôb.

Životné prostredie: ZMOS v rámci kľúčovej oblasti verejnej politiky (Zelená ekonomika) konštatuje, že v návrhu absentuje podpora na dobudovanie kvalitnej infraštruktúry v odpadovom hospodárstve. V rámci odpadového hospodárstva žiada vyčleniť finančné prostriedky na dobudovanie kvalitnej infraštruktúry v odpadovom hospodárstve. Slovensko plánuje zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu z 39 % na 50 % do roku 2024, a do roku 2026 na 55 % vzniknutého komunálneho odpadu. V roku 2030 by sa malo na Slovensku recyklovať 60 % komunálneho odpadu. Slovensko smeruje k zníženiu množstva skládkovania komunálnych odpadov a postupnému uzatvárania 21 skládok odpadov. K zabezpečeniu zvýšenej miery recyklácie je potrebné vybudovať na Slovensku kvalitnú infraštruktúru v odpadovom hospodárstve, ktorá by zvyšovala percentuálny podiel recyklovaného odpadu. Zároveň dáva do pozornosti problematiku vodovodov a kanalizácií. V Slovenskej republike je aktuálne 2 416 obcí zásobovaných vodou z verejných vodovodov, čo predstavuje 83,6 % z celkového počtu obcí (spolu 2890 obcí). Na Slovensku sa tak nachádza stále 477 obcí bez verejného vodovodu. Slovensko pri vstupe do Európskej únie malo záväzok odkanalizovať hlavne obce nad 2000 obyvateľov. Aj to je jeden z dôvodov, že v súčasnosti z 2262 obcí pod 2000 obyvateľov len 615 obcí má vybudovanú verejnú kanalizáciu. Je preto potrebné podporovať projekty budovania verejných kanalizácií a vodovodov, ako napríklad budovanie stokovej siete, rekonštrukcia alebo rozšírenie čistiarní odpadových vôd, budovanie vodovodnej siete, ktorá využíva už existujúce vodárenské kapacity alebo malé vodárenské zdroje, budovanie kanalizačných a vodárenských prípojok, ktoré sú na verejnom priestranstve a podobne.

Školstvo: ZMOS v časti materiálu „Vzdelávanie“ žiada vypustiť zámery ako sú centralizácia materských škôl, zavedenie a financovanie „nesieťových“ predškolských zariadení na účely povinného predprimárneho vzdelávania, zmena poradenského systému bez zmeny jeho financovania, vytvorenie regionálnej siete kurikulárneho manažmentu a podpory.

Návrh v časti vzdelávanie obsahuje zásadné zmeny, ktoré vznikli bez predchádzajúcej diskusie s dotknutými subjektami akým ZMOS ako zástupca miestnej územnej samosprávy je. Niektoré návrhy smerujú v oblasti vzdelávania k centralizácii. Týmto krokom je napríklad prechod materských škôl do režimu preneseného výkonu štátnej správy a otváranie fiškálnej decentralizácie vo forme zmien financovania a dokonca otvárania vzorca v NV SR č. 668/2004 Z. z. Túto zmenu materiál presadzuje, že štát od roku 2003 legislatívnymi zmenami zaťažil samosprávu v oblasti školstva dvojnásobným počtom kompetencií bez finančných prostriedkov a tvrdí, že prechodom materských škôl do režimu preneseného výkonu štátnej správy v školstve bude financovanie zabezpečené lepšie. Toto tvrdenie uvádza napriek nespochybneným analýzam, že už niekoľko rokov štát nedostatočne financuje prenesený výkon štátnej správy v rámci základných škôl a samospráva na tento subjekt ročne dopláca priemerne 9,5 mil.€. Zavedenie a financovanie nesieťových predškolských zariadení je odborne neprediskutovaný a nesystémový krok, ktorý ďalej rozširuje „podnikanie“ neštátnych subjektov z verejných zdrojov, čo dosvedčujú aj pripomienky zástupcov týchto subjektov k novele školského zákona LP/2021/105, z ktorých vyplýva, že „ide hlavne o peniaze“.

ZMOS očakáva, že neštátny poradenský systém bude reštrukturalizovaný tak, aby neštátne poradenské subjekty už naďalej nefinancovala samospráva zo svojich originálnych príjmov a to napríklad aj preto, že samospráva nemôže poradenské zariadenia financovať.

Materiál predpokladá vznik a financovanie regionálnej siete centier kurikulárneho manažmentu a podpory (v súčasnosti existuje sieť 8 metodických centier, ktoré okrem iného majú v podstate plniť túto úlohu a s ich zrušením sa nepočíta), rozširovanie ďalšieho počtu zamestnancov škôl a školských zariadení, čo výsledne znamená ďalšie predražovanie systému bez záruky zvyšovania kvality vzdelávania. Úlohy a ciele sú formulované bez možnosti kontroly ich plnenia prostredníctvom merateľných ukazovateľov, čo môže znamenať problém pri určovaní efektivity vynaloženia finančných prostriedkov.

Sociálne veci a zdravotníctvo: V rámci kľúčovej oblasti verejnej politiky (Zdravie - Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná) žiada ZMOS upraviť údaje uvedené v časti Popis investícií a reforiem a to tak, aby išlo o uvedenie zistení Generálnej prokuratúry z roku 2017, bez zavádzajúcej dezinterpretácie zistení. Je potrebné uvádzať zdroj, aby bolo zrejmé, že ide o korektnú informáciu o počte kontrolovaných posudkov, vykazujúcich prvky nezákonnosti, v porovnaní s počtom vydaných posudkov. ZMOS upozorňuje na skutočnosť, že posudková činnosť je súčasťou systému sociálnych služieb, ktorá je z podľa súčasnej právnej úpravy oblasti sociálnych služieb z časti v originálnej kompetencii miest a obcí, tieto zdravotnú a sociálnu posudkovú činnosť priamo vykonávajú alebo jej vykonávanie zabezpečujú. Napriek avizovaniu vytvorenia novej zákonnej úpravy tejto oblasti je nutné pripomenúť, že samosprávy kompetencie v sociálnej pomoci a teda aj vo veci posudzovania nárokov fyzických osôb na sociálnu službu považujú za svoju originálnu kompetenciu, viazanú na systém rozdeľovania finančných prostriedkov z výnosu podielu daní fyzických osôb jednotlivým samosprávam. V prípade, že by došlo k odobratiu kompetencie samosprávam v dôsledku prechodu tejto kompetencie pod orgány štátu majú obce a mestá obavu, že dôjde k narušeniu spôsobu financovania jednotlivých samospráv.

ZMOS okrem toho uplatnil zásadné pripomienky aj v oblasti dopravy, kde zdôrazňuje podporu autobusovej doprave v nadväznosti na pripravovanú povinnosť pre samosprávy obstarávať aspoň sčasti aj ekologické dopravné prostriedky hromadnej prepravy a tiež vo vzťahu k súdnej mape. Detailne boli všetky pripomienky uplatnené v rámci medzirezortného pripomienkového konania.