Za ZMOS sa na rokovaní zúčastnil predseda Branislav Tréger, podpredseda a predseda Komory miest Štefan Gregor, podpredseda a predseda Komory obcí Michal Sýkora a odborná expertka Kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková.
Tento týždeň sa uskutočnilo rokovanie k plánu obnovy v oblasti vzdelávania zástupcov samospráv s ministrom školstva a predsedom vlády SR na pôde Úradu vlády SR.
Témou rokovania boli aktuálne informácie o Pláne obnovy a diskusia k implementácii Plánu obnovy v oblasti vzdelávania, ktorý prináša reformné zámery a investície vynaložené formou dopytovo-orientovaných výziev pre mestá a obce na rozširovanie kapacít materských škôl, zmierňovanie dopadov pandémie vo vzdelávaní žiakov základných škôl, na podporu digitálnej infraštruktúry v školách a dobudovanie školskej infraštruktúry.
Samotný plán obnovy prináša pre samosprávu reformné zámery a priame investície do územia formou výziev určených pre územnú samosprávu. V oblasti vzdelávania sa predpokladá vyhlásenie štyroch dopytovo-orientovaných výziev pre mestá a obce: zabezpečenie právneho nároku pre všetky deti v MŠ (12 252 miest), zmierňovanie dopadov pandémie vo vzdelávaní pre žiakov ZŠ (1200 žiakov zo ZŠ a SŠ), digitálna infraštruktúra v školách (v súčasnosti na úrovni je digitálna vybavenosť škôl na úrovni 30 % ZŠ a SŠ , plán obnovy predpokladá dosiahnutie úrovne 70 %), dobudovanie školskej infraštruktúry (školy a školské knižnice pre školy s deťmi zo znevýhodneného sociálneho prostredia). Miľníky a ciele sú nemenné, na mieste bola diskusia k implementácii projektov na dosiahnutie stanovených cieľov.
Zo strany miestnej samosprávy bola na stole otázka, či mestá a obce budú schopné absorbovať pri predkladaní a implementovaní projektov požiadavky vyplývajúce z plánu obnovy, zelený rozmer komponentu (napr. energetická efektívnosť budov), uplatňovanie zásady „výrazne nenarušiť“ (adaptácia na zmenu klímy, nepoškodiť verejné zdroje, podpora obehovej ekonomiky, efektívne využívanie stavebného odpadu, investície k redukcii znečistenia ovzdušia). Týka sa to najmä požiadaviek pri výmene vykurovacích systémov, opatrení spojených s obehovým hospodárstvom pri priprevencii vzniku a recyklácii stavebného odpadu). Zakomponovanie týchto požiadaviek do špecifikácie tendrov (prípravná fáza) a počas samotnej implementácie. Obavy vychádzajú zo skúseností z EŠIF. Za osem rokov (2014-2020) sme vyčerpali cca 46 % z 15,3 mld eur (2014-2020).
Jedným z významných reformných zámerov v oblasti školstva je zabezpečenie podmienok na implementáciu povinného predprimárneho vzdelávania od 5. rokov a zavedenie právneho nároku na miesto v MŠ alebo u iných poskytovateľov predprimárneho vzdelávania od 3 rokov.
Predpokladá sa zmena financovania predprimárneho vzdelávania s účelovým viazaním finančných prostriedkov, ktorá by mala kopírovať súčasný systém normatívneho financovania základných škôl (aj špeciálnych materských škôl, zriadených okresnými úradmi v sídle kraja) prostredníctvom prenesených kompetencií štátu na obce a financovania materských škôl zo štátneho rozpočtu (4. kvartál 2022). Tento zámer na zmenu financovania nebol predmetom predchádzajúcej odbornej diskusie so zainteresavanými partnermi, ale je cieľom, ktorý sa má dosiahnúť v pláne obnovy.
Taktiež zo strany samospráv bola na stole otázka zodpovednosti za ciele a milníky plánu obnovy, do akej miery bude znášať zodpovednosť štát a do akej samotní oprávnení žiadatelia a príjemcovia (t.j. mestá a obce).
Požiadavkou územných partnerov bolo, aby zdroje z plánu obnovy pre samosprávy boli implementované prostredníctvom novovzniknutých Rád partnerstiev v krajoch, ktoré boli vytvorené nieln na účely čerpania budúcich eurofondov na regionálnej úrovni, čím by sme sa vyhli dopytovo-orientovaným výzvam, ktoré nie sú zárukou toho, že uspejú projekty, ktorými sa má zabezpečiť dosiahnutie stanovených cieľov a miľníkov. Cielenejšou cestou sú vyzvania, a práve preto Rady partnerstiev by mali byť súčasťou systému implmentácie zdojov z plánu obnovy. Požiadaka zo strany samospráv už odznela aj na predchádzajúcom rokovaní na pôde Úradu vlády SR.
Pokiaľ sa pôjde systémom dopytovo-orientovaných výziev z jednotlivých rezortov, návrhom ZMOS je, aby sa priorizovali projekty aj podľa toho, či sú súčasťou Integrovaných územných stratégií vyšších územných celkov alebo Integrovaných územných stratégií území udžateľného mestského rozvoja. Plán obnovy je príležitosťou na financovanie integrovaných projektov v území.
Predseda ZMOS Branislav Tréger na rokovaní avizoval: „ZMOS odmieta spolufinancovanie na projektoch z plánu obnovy, podporuje implementáciu zdrojov cez Rady partnerstiev. Očakáva, že sa nebudú opakovať problémy s verejným obstarávaním v súčasných eurofondoch, aby samosprávy vedeli vyčerpať zdroje.“ Upozornil na skutočnosť, že „pozornosť je potrebné venovať nielen deťom zo znevýhodneného prostredia, ale aj nadaným deťom a poukázal na potrebu dobudovania školskej infraštruktúry aj v iných krajoch (Bratislavský a Trnavský kraj).“
Ministerstvo školstva v nasledujúcich krokoch v spolupráci so samosprávami plánuje stretnutie so zástupcami VÚC na vyjasnenie prioritných lokalít, vytvorenie konečnéo zoznamu lokalít v spolupráci so samosprávami, pomoc samosprávam s predprojektovou prípravou (v prípade poteby) pri budovaní kapacít ZŠ a SŠ, ako aj spoluprácu s VÚC v prípade záujmu o implementáciu výzvy na debarierizáciu väčších SŠ.
