Pakt Organizácie spojených národov (OSN) o boji proti plastovému odpadu, ktorý sprísni kontrolu nakladania s odpadom a sledovanie jeho ďalšieho osudu, podpísalo v piatok minulého týždňa 186 krajín sveta.
Na záver svojej konferencie tak v Ženeve OSN reagovali na iniciatívu Nórska, ktorú škandinávsky štát navrhol v septembri 2018. Pakt OSN v boji proti plastovému odpadu je síceprávne záväzným dokumentom, ale budú ho jeho signatári brať vážne?
Pakt je pre krajiny, ktoré ho podpísali, právne záväzný. Optimizmus ale hatí, že neexistuje sila, ktorá by jeho dodržiavanie dokázala v prípade každého zo 186 signatárov vynucovať. Takže plnenie ostáva len na vôli jednotlivých štátov. Navyše pakt nepodpísali USA, ktoré sa počas vlády prezidenta Trumpa nepripájajú k žiadnym medzinárodným dohodám, súvisiacim so životným prostredím. Naopak, z viacerých medzinárodných environmentálnych rozhodnutí, ktorými USA signatármi do Trumpovho nástupu boli, vystúpili.
A čo krajiny, ktoré dohodu nepodpísali?
Zaujímavé tiež je, že podľa agentúry The Associated Press (AP) môže pakt ovplyvniť aj krajiny, ktoré pakt síce nepodpísali, ale plastový odpad budú vyvážať do iných krajín. Inými slovami to znamená, že ak sa ktorýkoľvek zo súčasných signatárov (podobne ako Čína v minulom roku) rozhodne „stopnúť“ dovoz plastového odpadu z Európy, Ameriky a ďalších kontinentov či jednotlivých krajín, zrejme naďalej sa nájde nejaká iná krajina, ktorá odpad zoberie a (pravdepodobne) dá si za to zaplatiť. Teda bude sa správať tak ako dosiaľ.
Nóri a ich snaha, aby odpad nekončil v moriach
Nóri, ktorí prijatie dokumentu OSN iniciovali, dosiaľ do zlepšenia vlastnej infraštruktúry nakladania s odpadmi po celom svete investovali 200 miliónov USD. Vychádzali pritom z nespochybniteľného predpokladu, že mnohé ázijské a africké štáty, ktoré nespracovateľný odpad odoberajú z iných krajín, nedokážu ho recyklovať a ten často končí v oceánoch. V tomto smere je okrem iných známa napríklad konkrétna medializovaná skúsenosť ich ministra pre medzinárodný rozvoj N. Astrupa, ktorý strávil istý čas v africkej Ghane, kde nedokážu ani vlastný plastový odpad spracovať, nehovoriac o dovezenom z inej krajiny.
Až 90 percent plastov v oceánoch je z ázijských a afrických riek
Celkovo končí v moriach asi 8 miliónov ton plastov ročne, ich množstvo sa každým rokom zvyšuje. V tlači už pomaly zdomácnel výrok, že „onedlho bude v morskej vode viac plastov ako rýb“. Vedci z Hemholtz Centre for Environmental Research – UFZ odhadujú, že až 90 percent objemu plastového odpadu v oceánoch pochádza z ázijských a afrických riek. Napriek obrovskej spotrebe plastov v Európe či v USA sa však ani jedna európska alebo americká rieka neocitla medzi desiatimi najväčšmi znečisťujúcimi veľtokmi sveta. Práve táto skutočnosť – a zároveň morálna zodpovednosť týchto bohatých západných krajín za stav oceánskych vôd – iniciovala 186 štátov, aby pripojili svoj súhlas pod Pakt OSN v boji proti nakladaniu s plastovým odpadom. Aj keď na „zázrak“, ktorý by znečistené oceány plastmi a hlavne mikroplastmi už pomaly potrebovali, to zďaleka nemôže stačiť.
