Plastový odpad bol ešte pred minulotýždňovým zasadnutím Environmentálneho zhromaždenia OSN v kenskom Nairobi (od 11. do 15. marca) označený za globálnu hrozbu. Zároveň globálnu petíciu za „Koniec plastov v prírode (No plastics in nature)“ podpísalo počas prvých troch týždňov vyše 250-tisíc ľudí.
A ďalšie podpisy stále pribúdajú. Médiá v posledných rokoch totiž prinášajú alarmujúce informácie o zamorení vôd... A v oceánoch či v zemi ďalej každý rok končí viac plastov ako v roku prechádzajúcom!
Zvládanie plastovej hrozby nateraz stíha podobný vývoj – a možno aj osud – ako riešenie klimatických zmien. Spomeňme si, že na otepľovanie Zeme v súvislosti so skleníkovým efektom verejne poprední vedci upozorňovali už pred 30-35 rokmi a Američania okrem iného napríklad predstavili modely ohrozenia jednotlivých častí planéty, varovali pred zosilnením a nárastom počtu hurikánov či pred zrážkovými a ďalšími extrémami. Ľudstvo na tieto upozornenia najskôr reagovalo zhrozením, ale o čosi neskôr už aj spochybňovaním vplyvu skleníkových plynov na klímu, neskôr prijímaním a neplnením prijatých dohôd, až si na postupne nastupujúce extrémy „zvyklo“. Zatiaľ niet dôvodu sa domnievať, že si podobne „nezvykne“ aj na zamorenie plastmi. Prinášame zopár základných faktov, ktoré, aspoň v tomto štádiu „boja“ s plastovou hrozbou, hádam už (ešte?)nevybledli.
Plasty vo vode
V oceánoch a moriach pláva 150 miliónov ton plastov, pričom každým rokom pribúda ďalších 8-9 miliónov ton. Pritom každý rok končí vo vodách viac ton plastov ako v roku predchádzajúcom. Ak sa nič nezmení, odhaduje sa, že do roku 2030 sa celosvetové znečistenie plastmi z roku 2016 zdvojnásobí.
Dosiaľ sa plasty našli v telách viac ako 240 druhov vodných (hlavne morských) živočíchov.
Viac ako 270 druhov vo vode žijúcich živočíchov sa minimálne poranilo, keď sa zamotali do odhodených rybárskych sietí alebo do iného plastu.
Len v roku 2016 vyprodukoval svet 396 miliónov ton novo vyrobených plastov, čo je 53 kilogramov na každého obyvateľa Zeme.
Produkcia novo vyrobených plastov rastie o vyše 4 percentá ročne od roku 2000 najmä preto, lebo sú lacné, respektíve lacnejšie, ako by vyšla ich recyklácia, prípadne náhrada inými plastmi (vrátane napr. bioplastov) či inými materiálmi.
V skutočnosti sa celosvetovo recykluje iba 9 percent plastov.
Poznámka: Ťažko povedať, či v minulom týždni prebiehajúce Environmentálne zhromaždenie OSN v kenskom Nairobi prinesie alebo aspoň naznačí nejaký zásadný obrat v plastovom zamorovaní oceánov, morí a Zeme. OSN predsa už roky nie je tou svetom rešpektovanou inštitúciou ako v povojnovom období, kedy bola založená. Rovnako je otázne, akým percentom (promile?)môže MŽP prispieť k znižovaniu – a či vôbec – svojím nedávno schváleným programom predchádzania vzniku odpadov vo vláde SR k nižšiemu zamoreniu zeme a morí plastmi. Iste, v zatiaľ sľubovanom zákone o zákaze jednorazových riadov, príborov a slamiek či nakupovaní nápojov ako odporúča EK, ale možno aj vo vratných zálohovaných obchodoch je čosi zo zdravého sedliackeho pohľadu, ale stále podobné kroky predstavujú iba odstraňovanie smietok v oku pri riešení vyše 120-tisíc ton slovenského plastového odpadu ročne.
