Denne sú v uliciach Zvolena, aby dohliadali na verejný poriadok. V čiernych tričkách vysvetľujú ľuďom, že alkohol, hlučné správanie a obťažovanie slušných ľudí nemá čo robiť na verejnosti. Muži v čiernom však ľuďom v problémoch vedia aj poradiť a pomôcť. Občianske hliadky.
Keď sa mesto Zvolen začiatkom roka 2018 púšťalo do projektu „občianskych“, ľudovo povedané „rómskych“ hliadok, nebolo isté, čo to prinesie. „Očakávania boli jasné – zlepšiť verejný poriadok, riešiť, ale aj predchádzať podnetom, ktoré ľudia hlásia najčastejšie – pitie alkoholu na verejnom priestranstve, hlučné, drzé správanie, žobranie, obťažovanie okoloidúcich,“ hovorí primátorka Lenka Balkovičová. Vďaka aktívnemu oslovovaniu napokon mesto našlo šiestich ľudí, ktorí sa zaradili k mestskej polícii vo Zvolene. „Prešli úvodnými školeniami zameranými na informácie o verejnom poriadku, zákonoch či komunikáciu,“ hovorí náčelník mestskej polície Juraj Chabada. Spočiatku ich v uliciach sprevádzali mestskí policajti a pozorne sledovali, ako pri riešení problémov postupujú. „Policajti boli prekvapení, ako komunikujeme s narušiteľmi poriadku,“ hovorí Miroslav Oláh, jeden z členov hliadky. Jeho kolega Dušan Kandráč dodáva: „Mnohí si mysleli, že ako Rómovia občas popustíme v pravidlách, ale práve naopak: našou úlohou bolo dotiahnuť poriadok v meste k lepšiemu.“
Na začiatku museli pracovať na sebe
„Začiatky boli, samozrejme, ťažké, nebol tam rešpekt, museli sme si ho vybudovať,“ hovorí Miroslav Oláh a ďalší z hliadky dodáva: „S mnohými ľuďmi sme sa poznali, veď pochádzame z lokalít ako oni – Sekier, Balkán či Sokolská ulica. Takže postupne sme si získali dôveru a rešpekt,“ dopĺňa Miroslav Baláž. Najväčší oriešok bolo podľa nich okolie železničnej a autobusovej stanice, kam teraz chodia denne. Hovoria, ako vyzerá ich práca. „Ak nejaká skupinka napr. pije na verejnosti, my sa predstavíme, vysvetlíme im pravidlá. Ak nie sú ochotní ich rešpektovať, prípadne sa situácia vyhrocuje, v najhoršom prípade voláme policajnú hliadku,“ hovorí M. Oláh a dodáva: „Keď sa pozriete na železničnú stanicu, vidíte rozdiel. Keď sme nastúpili, bolo tam veľa problémových skupín, popíjali, postávali, boli tam bitky, ako sme tam začali chodiť, nemáme s nimi problém, rešpektujú nás.“
No zároveň hovorí, že je dôležité uvedomiť si, čo je príčinou problému: „Títo ľudia nezmiznú, niekam musia ísť. Snažíme sa ich učiť, že ak si už to víno kúpia, nech s tým idú domov, nech to neukazujú na verejnosti.“ Alkohol je podľa občianskych hliadok najčastejším problémom, prečo ľudia žijú na ulici. „Často ich k pitiu priviedol život, prišli o byt, rodinu, prácu,“ hovorí M. Baláž a jeho kolega Oláh dodáva: „Ale niektorí pijú len preto, že tak chcú žiť – syn to vidí od otca a už to ide.“
Okrem staníc sa členovia občianskej hliadky pohybujú v okolí Balkánu, Sokolskej ulice, na Sekieri či Zlatom potoku. Jednoducho tam, kde ich treba. Niekde si na nich ľudia už tak zvykli, že ich volajú sami. „Minule sa mi podarilo zabrániť krádeži v obchode,“ hovorí M. Oláh a M. Baláž dodáva, že niektorým predavačkám nechal svoje telefónne číslo: „Nech mi zavolajú, keď je problém.“ Problémy riešia aj na Sekieri. „V okolí bývalého gymnázia na Lipovci sa stretávalo množstvo mládeže. Minule sme tam prichytili asi desať mladých ľudí, ktorí tam popíjali, tak sme ich odviedli k rodičom a dohovorili im. Odvtedy sme ich tam nevideli,“ hovorí Dušan Kandráč. Úloh, ktoré majú títo muži denno-denne pred sebou, je množstvo. Niektoré z nich sú aj príjemnejšie.
Napríklad cestujú autobusom do škôl spolu s rodinami z problémovej lokality Balkán. „Deti z Balkánu sme už veľa základných vecí naučili, napr. ponúknuť miesto v autobuse staršiemu, pozdraviť sa, teda robia to aspoň, keď sme tam my,“ smeje sa Róbert Hakel. Ďalší, M. Baláž, so smiechom dodáva: „Malé deti z Balkánu si dali zelené reflexné vesty, na ne napísali ‚občianska hliadka‘, lebo aj my sme tak vo vestách začínali.“
Nielen trestať, ale aj chrániť
Členovia hliadky pochopili, že ich práca nie je len o verejnom poriadku, ale aj o pomoci ľuďom v núdzi. „Niekedy komunikujeme o poriadku a ľudia sa nám zdôveria aj o svojom osobnom živote, snažíme sa im pomôcť. Slovo má veľkú moc, ak zasiahne človeka, dokáže ho zmeniť,“ hovorí D. Kandráč. „Dole na Balkáne bývali mladí ľudia s jedným dieťaťom a stále vystávali na stanici. Rozprávali sme sa, že hľadajú normálne ubytovanie, pomohli sme im ho nájsť. Videl som na nich, že sa chcú zmeniť, našli si robotu, začali žiť normálne,“ hovorí a dodáva: „Nie každý sa dokáže zmeniť, ale z dvadsiatich sa to podarí vždy aspoň jednému.“
Členovia zvolenskej občianskej hliadky rozmýšľajú aj o tom, čo bude po tom, keď sa projekt skončí. Ten by mal trvať tri roky. „Uvidíme. Možno si urobíme školu a pridáme sa k mestskej polícii,“ hovorí M. Baláž. Všetci muži majú len strednú školu, niektorí ju nedokončili. Predtým, ako sa stali občianskou hliadkou, pracovali ako stavbári, robotníci, ochrankári či živnostníci, niektorí podnikali s nehnuteľnosťami. Svoju prácu vnímajú pozitívne, vedia, že okrem iného mení pohľad ľudí na Rómov. „Ľudia si sami pýtajú projekt občianskych hliadok. To nás teší,“ uzatvára M. Oláh.
